Zahraničné zdravotníctvo je to najlepšie. Kde je pravda? Sú skutočne všetci lekári a zdravotnícky personál necitlivé obludy v bielom? Bohužiaľ po páde režimu to išlo so zdravotníctvom dolu vodou. V polovici deväťdesiatych rokov začal chýbať toaletný papier, mydlo. Na tieto veci ľudia boli za socíku navyknutí. Potom si ľudia začali tieto osobné hygienické veci nosiť z domu. Zrejme je to tak správne, čo si človek môže doniesť z domu, nech si donesie. Nemocnice by mohli použiť ušetrené financie na nemocničné zariadenie, lieky. Ale nestalo sa to. Finančné prostriedky netiekli ku pacientovi, ale komusi do súkromného vačku. Morálka v nemocniciach začala pomaly upadať. Nastal bordel. Zdravotnícky personál a lekári sa začali správať ku pacientom arogantnejšie.Smutných, až hororových príbehov pacientov sú plné médiá. Nie div. Viac ľudí sa vyjadruje záporne o prístupe zdravotného personálu, než kladne. Bohužiaľ, toto je tvrdá realita. Zo zdravia sa stál obchod. Obchod bez morálky sa preniesol aj do nemocníc. Napriek antikorupčným opatreniam, úplatkov je dosť resp. platenie výpalného. Ak človek chce mať v nemocnici dôstojné prostredie, musí tak urobiť. Inak si ho celý deň nevšimnú. Nadávajú na Kubu, ale tam majú zdravotníctvo na vysokej úrovni. Negatívnou publicitou trpia lekári a zdravotný personál, ktorí sa obetavo stará o svojich pacientov. Kladný prístup ku pacientom nie je mediálne in. Celkovo, pozitívne veci, nie sú pre médiá zaujímavé. USA: Mnohí ľudia si tam neplatia zdravotné poistky, lebo sú drahé. Dobre sa tam má človek, ktorý je zdravý. Ak človek ochorie, prečerpá svoju zdravotnú poistku, a ak nemá majetok, ktorý by zaťažil hypotékou, aby sa mohol liečiť, je odsúdený na smrť resp. vážne zdravotné problémy.Veľká Británia: Veľkým pozitívom je, že chorý tam neplatí také horibilné sumy ako u nás. Dôchodcovia na Slovensku prestávajú chodiť ku lekárom, lebo nemajú peniaze na lieky. Vo Veľkej Británii sa ročne platí cca 7 libier za lieky. Onkologický pacienti, dôchodcovia, deti, ľudia s inými vážnymi ochoreniami neplatia. Počula som známu hovoriť, že prístup ku pacientom v štátnych nemocniciach je ľahostajný. Dajú čo treba, urobia čo treba, sú milí. Ale neurobia nič navyše. To zažila v jednej nemocnici, keď bola operovaná. Nemusí to platiť všeobecne. Bola to jej skúsenosť. Rozdiel medzi našim a zahraničným zdravotníctvom je v tom, že majú krajšie a modernejšie vybavenie ako tu. Prístup k ľudom je v tom lepší. Podľa mňa dôvody zlého prístupu ku pacientom sú tieto: a, na jednu sestru pripadajú desiatky pacientov, musí robiť všetko od upratovačky, sanitárky. Sestry tak nestíhajú, sú podráždené. Sestričky v ambulanciách sú viac sekretárky, než sestry. Vo vyspelých krajinách EÚ robia sestry iba svoju prácu. Tak majú viac času sa venovať pacientom.b, U nás je nedostatočné uznanie zo strany štátu. Zdravotné poisťovne majú veľké príjmy, pre nič za nič. Kšeftujú s ľudským zdravým. Vo Veľkej Británii je iba jedna zdravotná poisťovňa, všetko tam funguje. c,U nás vládne veľký chaos od vrcholového zriadenia až po primárov. Primárom (česť výnimkám) je ukradnuté, ako sa správa personál ku pacientom. d, Súčasný stav výrazne zhoršila terajšia ministerka zdravotníctva. Poisťovne znížili počet vykonaných zdravotných úkonov na mesiac. Fakticky to znamená že menej pacientov bude ošetrených, bude dlhšia čakacia lehota a ďalšie neduhy. Nie všetci lekári a zdravotný personál sú obludy v bielom. Nemalé percento z nich sú iba znechutení, prepracovaní. Hádzať sústavne polená pod nohy dlhodobo, to znechutí aj tých najväčších optimistov. Plat by si zaslúžili lekári, policajti, učitelia, všetci. Naše platy sú najmenej štvornásobne menšie ako vo vyspelých krajinách EÚ, ak nie viacej. Každé povolanie má svoje úskalia a malo by byť cenené. Všetky zamestnania.
