Rakovinu čreva jej zistili dve roky pred smrťou. Urobili zákrok v lete, napadnuté črevá jej vybrali von. Na ožarovanie mala chodiť o niekoľko týždňov po zákroku. Keď ju jej deti boli pozrieť, už na tretí deň po operácii chodila so šatkou na hlave a v župane ako husár okolo postele. Operácia ju nezdolala, napriek tomu, že už mala 84 rokov. Dovtedy vyzerala pri sebe a dobre na svoj vek. Tvár nemala zvráskavenú, len hlboké vrásky okolo úst a očí. Nanešťastie mala smolu, keď išla v noci na záchod, šmykla sa a zlomila si ruku. Keď nastúpila do nemocnice, tak si o pár dní zlomila nohu a vykĺbila rameno. Liečba bola úspešná - aspoň na jeden rok. Domov sa však vrátila výrazne oslabená, len sedela, časami čosi povedala. Zlomeniny sa zahojili našťastie, aj psychicky. Len odvtedy, čo sa aj dá pochopiť na jej vysoký vek, bola časami dezorientovaná. Začala sa u nej prejavovať aj začínajúca skleróza. Teta Mária /tak som svoju hrdinku v článku nazvala/ pomaly v dedinských súknach s palicou v ruke znova začala kŕmiť svoje sliepky, ktoré mala rada. Za teplých jesenných dní, ešte sedela na gánku /tak sa nazýval krytý priestor pred dverami starého domu/ a vyhrievala sa na slniečku. Keď som išla okolo a mala čas, na chvíľu som si ku nej prisadla. Plot zamknutý nebol, lebo jedna z jej dcér bola v dome. Vtedy mi hovorila, že je by chcela byť ako to húsatko, ktoré na jeseň odlieta za teplom, pozerali sme sa na stromy na jej dvore, tak odeté do farebného lístia sfarbeného jeseňou. Raz za týždeň ju jedna z dcér zobrala ku sebe okúpať sa, inak sama sa vedela obliecť, navariť až do smrti.
Ubehol rok, tete Márii znova zistili zhubný nádor na črevách, ktorý jej vyoperovali. Našťastie sa tentoraz zaobišlo bez zlomenín, ktoré v tak vysokom veku sú zväčšia pre život nebezpečné. Nanešťastie sa jej metastázy objavili aj v pľúcach, potom o niekoľko mesiacov sa jej na líci objavil karcinóm, ktorý jej museli na plastickej chirurgii vybrať. Teta Mária už do kostola nemohla chodiť, telesných síl jej ubúdalo. Ešte ľudia ju však videli v potravinách, keď si išla kúpiť mlieko alebo chlieb, či sladkosť. Prípadne, ak už veľmi nevládala, tak poprosila mňa, keď ma videla nech jej idem do obchodu. Dedinské súkne sú nepraktické, lebo sa viažu v páse, ale teta ich mala rada. Nepoužívala zásteru ako jej krojované rovesníčky.
Nakoniec v jeden krásny jarný deň sme sa dozvedeli smutnú správu, teta Mária zomrela v nemocnici. Posledné tri dní jej pred smrťou opúchali nohy. Napriek tomu, ešte deň pred smrťou ju videli ako chodí po dvore a kŕmi sliepky. Potom za pomoci jednej z dcér vošla dnu a nebola schopná sa pohnúť z kresla. Večer omdlela. Dvaja muži ju pod pazuchami odniesli do autá. Zomrela v spánku pol hodinu po polnoci.
Tak sa teta Mária po 86 rokov vrátila do svojho domova, kde na ňu čakali jej rodičia a súrodenci. Bola už konečne ako to húsatko, ktoré slobodne si lieta po nebi, bez bolesti a trápenia.
