Slováci vedia jedno veľmi dobre, plakať nad rozliatym mliekom. Každý sa sťažuje ako je tu zlé, nik preto nič nerobí. Aj Tí, ktorí majú ekonomickú a politickú silu, nerobia nič. Napríklad protekciu nemá nikto rád, ale každému vyhovuje. „Šikanovanie“ na pracovisku nemá nikto rád, ale mobérom vyhovuje, neuvedomujú si aké následky na šikanovaných obetiach páchajú.
Podľa môjho názoru existujú tri druhý mobérov:
Systémoví-tých je väčšina – radšej peniaze investujú do svojich rodín, ako na zlepšenie pracovných podmienok, alebo úmyselne zadržiavajú mzdu, aby mali v bankách vyšší úrok. Šetria na zamestnancov, ktorí lopotia v horúčavách alebo zime. Jedna známa robila pre zahraničnú firmu šičku. Zamestnávateľ jej povedal, že na jej miesto čakajú ďalší, keď pýtala, aby im prikúril alebo dal ventilátor.
Adaptovaní – to sú zahraniční podnikatelia, ktorí v EÚ so svojimi jednajú slušne, na Slovensku sa naučia so slovenskými zamestnancami jednať zlé. Nemám na mysli Samsung, ani iné pochybné ázijské firmy. Podobne je to aj v obchodných reťazcoch. Vo vyspelých krajinách ľudia jedia kvalitné potraviny, my chudobnejšie krajiny EÚ jeme iba sračky.
Menšinoví - to je typ zamestnávateľov, ktorí šikanujú svojich podradených zo subjektívnych dôvodov: žiarlivosť,, pomsta“.
Zatiaľ téma mobbingu a bossingu na pracovisku je verejnosti veľmi málo spomínaná. Televízne stanice priniesli pár relácii o „šikane“ na pracovisku, ale iba povrchne. Posledné tri ,štyri roky sa aktívne tejto problematike venuje súčasná nezávislá poslankyňa NR SR JUDr. Mária Ritomská a zakladateľka OZ Práca a Vzťahy.
Pre zamestnanca je veľmi ťažké sa odhodlať a brániť sa zlu na pracovisku. Najjednoduchšie je sa dať vypísať a potom dať výpoveď. Ak si nájde novú prácu, ak má to šťastie, chce na to zabudnúť. Zamestnanec, ktorí nazbiera odvahu, aby sa zlu bránil, ide buď ku advokátovi (ten vôbec nie je lacný). Ako som spomínala, že odborníčkou na túto problematiku je poslankyňa p. Ritomská. Teraz rieši cca 350 obetí mobbingu. Potom nasledujú dní, týždne, aj roky mučivého obdobia pre obeť – konfrontácia so zamestnávateľom. JUDr.Mária Ritomská nedávno vyhrala dve súdne pojednávania. Aj napriek výhre to zamestnancovi neprinieslo nič pozitívne. Súd vyhral, ale zamestnávateľ výkon rozhodnutia súdu ignoroval. Zamestnanca a JUDr. Ritomskú odbil slovami: „Zákon končí pred dverami mojej firmy. Zákon to som ja.” Generálny prokurátor JUDr. Čižnár jej povedal, že bohužiaľ neexistuje zákon, ktorý by prinútil zamestnávateľa akceptovať výkon súdneho rozhodnutia v súkromnej sfére.
