Kritika centrálnych bánk sa stáva obľúbeným a intenzívnym trendom. Čím viac sa kritizuje, tým väčšie stereotypy sa posilňujú. Snáď najväčším stereotypom je predstava, že centrálne banky majú povinnosť dbať o hospodársky rast. Súčasťou je samozrejme aj predstava povinnosti zabrániť hospodárskemu poklesu. Možno niekde vo svete sú aj také centrálne banky, ale najväčšie a najsilnejšie takú povinnosť nemajú.
Viniť centrálnu banku za recesiu nedáva zmysel. Ani v prípade, že jej rozhodnutie k recesii viedlo. Je povinná sledovať svoje ciele. Dôsledky musí riešiť každý sám za seba. Ak by sa táto funkcia pridala centrálnej banke, dostala by sa do vnútorného konfliktu menovej a hospodárskej politiky. Centrálne banky súčasnosti v sebe nesú aj tak fatálny vnútorný rozpor, ktorý ich raz nutne privedie ku kolapsu a s nimi aj peňažný systém. Vedia s tým ale prežívať desiatky až takmer stovky rokov. Pridaním ďalšieho rozporu by sa zrútili omnoho skôr. Stratila by sa totiž posledná brzda po páde zlatého štandardu (zlatej devízy) v expanzii peňažnej bázy, ale aj celého peňažného systému.
Zaujímavú filozofiu prístupu k ekonomickým vzťahom predstavil pred viac ako poldruhastoročím Frédéric Bastiat. V ekonomike sú javy zreteľné a nezreteľné. Tie, ktoré vidno a nevidno. A práve tento prístup odhaľuje vnútorný rozpor centrálneho bankovníctva v súčasnosti. Centrálne banky sa starajú zo zákona o viditeľné veci, ako je cenová inflácia, poskytovanie úverov, správa devízového portfólia, platobného systému, dokonca zamestnanosť a podobne. Niektoré úlohy sú abstraktnejšie, ako napríklad dohľad nad bankovým systémom, stabilitou menového systému a iné. Lenže! Lenže je v systéme ešte niečo, čo je tak abstraktné, komplexné, že je neviditeľné. Pri troche snahy a ideologickej nezávislosti je ale možné vidieť prejavy, ktoré spôsobujú nepatrné zmeny, ktoré menia prirodzené tovarovo-peňažné vzťahy. Tieto zmeny sú nielen malého rozsahu, ale aj krátkodobého účinku. Zdajú sa neškodné. Ale s postupujúcim časom získavajú na rozsahu a intenzite účinku. Nakoniec prevládnu a peňažný systém rozvrátia.
Je to vo svojej podstate rovnaký mechanizmus, ako mentálna, či chemická závislosť telesného organizmu. Díler heroínu poskytne klientovi zvýšenie výkonu a psychickej pohody. Zvýšený výkon klienta môže viesť k lepším výsledkom v jeho produktívnej činnosti. Medicína už pozná niektoré procesy, ktoré sa v organizme spúšťajú pod vplyvom psychotropnej látky. Pozná aj to, že sú neprirodzené a vedú v konečnom dôsledku k mentálnemu aj fyzickému rozvratu organizmu. Podobne aj v ekonómii poznáme niektoré mechanizmy, ktoré vedú k postupnému rozvratu ekonomiky pod vplyvom peňažného dopingu. Takto zmýšľajúci ekonómovia sú stále len okrajom ekonomickej obce. Z celej populácie tvoria úplne zanedbateľné číslo. V budúcnosti ale nebude inej cesty, ako prijať takéto videnie ekonomických a spoločenských vzťahov.
Centrálne banky sú len jedným činiteľom v peňažnom systéme. Ich obviňovanie z recesie nedáva zmysel. Užitočnejšie by bolo začať intenzívne premýšľať nad prechodom na nový peňažný systém a zabrániť mocnostiam rozpútať vojnu v dôsledku rozpadajúceho sa peňažného systému.
