K tomuto článku ma po dlhej dobe vyprovokoval status ekonóma Tomáša Sedláčka, ktorý v najlepšej viere hľadá vysvetlenia súčasných problémov a zvlášť problémov ekonomických kríz. Metodológie vedeckého monetarizmu, fiškalizmu (keynesiánstva), marxizmu a iných ekonomických prúdov nedávajú žiaden zmysel. Svätý grál exaktného predpovedania krízy neexistuje a ani existovať nemôže. Krízy sú len jediným prvkom celého komplexného systému. Systému dynamických vzťahov, ktorý nevyhnutne musí podliehať evolučným procesom.
Ak sledujeme evolučné procesy, nemôžeme ignorovať zákonitosti, ktoré poukazujú na to, že výsledný stav na určitom mieste a v určitom čase je výsledkom súperenia mnohých selektívnych procesov. Nevyhnutnou súčasťou týchto selekcií je nevyhnutný ústup, alebo zánik rôznych evolučných druhov biologickej, alebo sociálnej sféry. Tento ústup, alebo zánik je práve tou krízou, o ktorej uvažujeme. Kríza je jedným z prejavov neúspešného selektívneho súťaženia, boja. Opakom je prosperita.
Ak človek zasiahne do evolučných procesov, nie je to zásah subjektívny. Človek je objektom, nie subjektom vesmíru a evolúcie. Zásahy človeka do prírodných a spoločenských procesov sú teda objektívne evolučné faktory, ktorými evolúcia prichádza k novým výsledkom. Ako teda môžeme odhadovať, či niektorý náš zásah povedie k prosperite niektorého nášho kultúrneho prejavu (kultúrneho evolučného druhu), alebo naopak k degresii, alebo zániku tohoto, alebo iného kultúrneho druhu?
Vďaka evolúcii vedomia sme vybavení schopnosťou predpovedať. Všetky naše predpovede majú ale len čiastkovú pravdepodobnosť. Účinnosť predpovede sa zvyšuje, keď ide o evolučné kultúrne prejavy, ktoré by sa dali charakterizovať ako dopingové. To znamená také, ktoré odstraňujú konkurenčné "kultúrne druhy", ktoré predstavujú záťaž - boj s prekážkami - pre iné evolučné druhy. Ak túto záťaž odstránime, odstránime mechanizmy, ktorými kultúrna evolúcia objavuje postupy (kultúrne prejavy) na prekonávanie prekážok v skorých štádiách s nižšou mierou rizika. Keď sa týchto zaťažujúcich kultúrnych druhov (postupov, návykov) zbavíme, dopingový kultúrny druh umožní iným rozbujnieť do ohromných rozmerov a tie nás (kultúrne spoločenstvo) ovládnu - pohltia a zastavia, potlačia, alebo rozvrátia naše ďalšie možnosti prosperity (kultúrnej, ekonomickej, všeobecnej). Vzniknutý stav krízy je objektívnym evolučným nachádzaním alternatív.
Pred rokmi som predpokladal, že nevyhnutné prepuknutie globálnej krízy bude počiatkom všeobecnej spoločenskej krízy. Všetko nasvedčuje tomu, že je to naopak. Politická svetová kríza sa naplno rozbieha a príčiny má v monetárnej kríze. Tá síce prebieha a rozbieha sa aj hospodárska (vzhľadom na nelikvidné svetové dlhy), ale obe majú oficiálne parametre, tak o nich ešte oficiálne hovoriť nemôžeme. Pravdou ale je, že môžeme prakticky s istotou tvrdiť, že krízový vývoj je objektívne nevyhnutný.
Čo ale na takúto predpoveď evolúcia? Evolúcia nám predsa cieľ neurčuje. Je tvrdenie o prakticky istej kríze z hľadiska evolúcie povolené? Nie je. Je to len kvalifikovaný odhad. Odhad zo stavu vedomostí a empirických skúseností. Evolúcia nás vybavila nielen empirickým, ale aj abstraktným poznávaním a to nám predbežne tvrdí, že existuje nekonečné množstvo alternatív. Aj úspešná dopingová kariéra. Evolúcia ju pripúšťa. Aj kvantová fyzika. Kto teda skúsi skonzumovať kilo heroínu a objaviť jednu z nekonečného množstva úspešných kvantových alternatív?
Na zdravie.
