Degres spôsobený úbytkom širokých peňazí je nevyhnutný, tvorivý a nie veľmi výrazný. Degres spôsobený frakčne tvorenými peniazmi je výrazný a hroziaci celkovým kolapsom.
Frakčne tvorené peniaze vo svete nám známych pravdepodobností sú odsúdené na opakované archetypické krátke doby evolučného prežívania. Pravdepodobne navždy. Ako evolučná sociálna forma úplne prirodzene-egocentricky využíva zákony fyziky, zákonitosti ekonómie, zákony práva a zákonitosti evolúcie práva v prospech svojej evolučnej prosperity.
Ako v prípade fyziky a ekonómie, aj v prípade práva imitujú "frakčné peniaze" to, čo by sme mali nazývať prirodzené právo. To hovorí, že ak si u niekoho uschováme cennosti, prirodzene sa navzájom dohodneme na odmene za úschovu. Za bezpečnosť a nedotknuteľnosť depozita teda zaplatíme. Nič viac, nič menej. Ak ide o banku, ktorá má záujem požičať naše peniaze tretej osobe, v tom prípade nemožno hovoriť o depozite, ale v zmysle napr. tradičného rímskeho práva (aj iných) o pôžičke - mutuu. Za mutuum budeme úplne prirodzene požadovať podiel na predpokladanom zisku. Ten je najprirodzenejšie vyjadrený úrokom. Tieto ekonomicko-právne vzťahy sa dlhodobo historicky prekrúcajú a výsledkom je právny a peňažný chaos ako slepá vetva v evolúcii sociosféry. Vo svete našich pravdepodobností sa bude musieť evolúcia opäť a opakovane vracať od imitačných a teda koristiacich a dopingových foriem peňazí k formám s reálnym-nefiktívnym obsahom.
Evolučná selekcia foriem nie je gentlemanským aktom. Je to vždy boj o prežitie. Peňažný systém dneška je globálnou evolučnou formou a jej konkurenčný boj predpokladá globálny konflikt. Konflikt ideový i materiálny. Nevyzerá to radostne. Tu sú namieste otázky, či sú správne predstavy Juraja Karpiša o tom, že v našom svete je možná trvalá existencia zdravých peňažných systémov, a že v dnešnej dobe môžeme získať väčšie bezpečie únikom k nezávislým peniazom. V prvom prípade neexistuje žiaden racionálny dôvod predpokladať, že evolúcia nebude opakovane využívať koristnícke a dopingové formy. Cesty evolúcie sú nevyspytateľné. Omnoho logickejšie je, že všetky tieto formy krátkodobého prežívania budú opakovane vstupovať do evolučnej súťaže. Ako univerzálna zákonitosť sa budú týkať aj našich technických potomkov. Civilizácia technických bytostí musí tak isto podliehať evolúcii a musí vytvoriť technosféru s rovnakými evolučnými zákonitosťami.
Z prvej otázky vyplývajú aj dôsledky druhej. Konkrétne išlo o únik pred problémami frakčne zaťažených peňazí súčasného peňažného systému. Myslím si, že určité bezpečie nám alternatívne peniaze môžu poskytnúť, ale peňažná nezávislosť nemusí byť vôbec dostačujúca, alebo vôbec podstatná. Ak sa v dôsledku rozvratu peňažného systému sveta rozpútajú revolúcie, alebo vojny, či jadrová vojna, žiadne nezávislé peniaze nám nezabezpečia pokoj a prosperitu.
V prípade, že niekto neverí na problémy, má stále možnosť všetko ignorovať a pokojne sa zabávať.
Muzika hraj!
