Nafukovanie (=inflácia) svetového finančného systému naberá na nevyhnutných osudových obrátkach. Možnosť jeho ovplyvnenia z pozícií Slovenska, alebo jednotlivca je zanedbateľná. Existuje ale možnosť, ako si zväčšiť deformačnú zónu pre dopad na dno monetárneho útesu. Sú pre to potrebné znalosti, presvedčenie, sebavedomie a zmysel pre nezávislosť, byť praktický a ignorovať ideológie.
Ak sa svet rozbije pri páde z útesu, alebo v "ušľachtilých" a "spravodlivých" vojnách, náš dopad môže stlmiť naša vlastná mena - Slovenská koruna. Predpokladá to ale zvrchovanosť, alebo aspoň hru na spoľahlivého partnera medzinárodných obchodných a menových vzťahov. Pretvárka v ťažkých obchodných a politických časoch je nevyhnutná a užitočná. Máme jej prebytok aj v pokojných časoch. Nikto cudzí nepracuje pre náš blahobyt, aj keď sa tak mocní sveta tvária. Popri internacionálnej mene by bolo nanajvýš užitočné zaviesť svoju vlastnú národnú menu.
Prvým krokom Slovenskej koruny by malo byť plánovanie jej pružnosti. Nesmie byť ani tvrdá, ani príliš mäkká. Toto je príliš rozporná a ideologicky zaťažená téma. Nemá preto zmysel rozoberať to tu podrobne. Pre radového občana je dôležité vedieť, že sa mu nezvýšia riziká pri sporení a ani pri plánovaní úveru. V spojení s ďalšími opatreniami by sa mali dokonca znížiť. Vo Švajčiarsku tento problém riešili pred rokmi tzv. ceilingom, ale to je len jedno z opatrení, ktoré budú musieť opäť Švajčiari spolu s celým svetom riešiť až do konca dní súčasného menového poriadku sveta.
Druhým a mimoriadne odvážnym krokom Slovenskej koruny by malo byť zabezpečenie jej bezdlhovosti. To predpokladá nezavedenie centrálnej banky a neprípustnosť tvorenia Slovenskej koruny komerčnými bankami. Jedinou autoritou pre tvorbu národnej meny by tak ostal štát bez sprostredkovateľa. Je úplne jedno, či by to bola vláda, alebo ministerstvo financií. Obmedzením by bola predovšetkým miera "cenovej inflácie" a zrejme aj kurzy na devízových trhoch. Národná banka Slovenska by ostala súčasťou Eurosystému a bola by naďalej tak trochu cudzia inštitúcia. Novovytvorené koruny by prednostne prúdili do sociálneho a zdravotného zabezpečenia. Aj toto je mimoriadne ideologicky zaťažená problematika, preto by bolo predčasné rozoberať výhody, riziká a esenciálnu kvalitu bezdlhovej a čisto administratívnej meny. Samozrejme, nič by nebránilo zabezpečiť Slovenskú korunu zlatými rezervami.
Ak by sa predstava paralelnej Slovenskej koruny stala rozšírenejšia, mohla by sa stať reálnou politickou otázkou a vznikla by tak prirodzená potreba diskutovať o nej viac. Teoretizovanie na okraji názorového spektra má napriek nezáujmu svoj význam, pretože je zdrojom nových myšlienok, z ktorých niektoré sa raz môžu uskutočniť.
Na záver len pár poznámok. Prvou je to, že paralelné meny nie sú žiadnym "terra incognita". Druhou to, že byť vazalom nadnárodných finančných korporácií s vlastnou globálnou politikou nie je žiadna slobodná budúcnosť. No a treťou, že suverénna a paralelná Slovenská koruna je len jedna z možností, ktoré by mali preukázať svoju užitočnosť v konkurenčnej súťaži.
