Nemá inú možnosť, ako ju znížiť a neskôr znižovať až na nulu. V dôsledku tzv. deflácie doterajšieho dlhu nevyhnutne dochádza k znižovaniu cenovej inflácie a poklesu hospodárskeho výkonu. Ten je držaný pred pádom len vďaka rastúcej absolútnej inflácii. Tá zase nemôže existovať v súčasnom svetovom finančnom poriadku bez tvorby dlhu. No a ten nemôže existovať bez dlhovej deflácie. Je to uzavretý kruh, ktorý sa prepadáva aj bez pôsobenia iných deštrukčných mechanizmov inflácie. Tento uzavretý kruh tvorí z finančného poriadku pyramídovú, alebo Ponziho konštrukciu. Tá sa musí raz zrútiť.
A opäť. Keď si odmyslíme všetky deštrukčné mechanizmy inflácie, prvou zreteľnou hranicou pádu finančného systému je dosiahnutie nulovej úrokovej sadzby. Druhou bude zastavenie hospodárskeho rastu. Treťou a poslednou bude len ľudská viera. Tá je široká, ale nie nekonečná.
Takže obrazne: Ak nepríde k zníženiu úrokovej sadzby ECB dnes, tak zajtra určite.
