V tomto článku chcem stručne opísať ešte ďalší, ktorý sa objavil od začiatku súčasného finančného systému, a ktorý nás postupným zvyšovaním účinku tiež spoľahlivo nasmeroval k hyperkríze a jej ďalším dramatickejším dejom. O čo ide.
V poradí štvrtý faktor je oslabovanie strednej vrstvy. Podstatou tohto faktora je viacero mechanizmov. Napríklad aj mechanizmus inflácie. Bankári uvádzajú na trh nové peniaze napríklad poskytnutím úveru, alebo kúpou akcií. Za tieto peniaze sa nakupujú tovary a služby. Dopytom po nich sa ich ceny zvyšujú. Peniaze putujú ďalej do ekonomiky a zvyšujú dopyt a teda aj ceny ďalších tovarov a služieb. Kým sa peniaze dostanú do väčšiny podnikov, ceny sú už zvýšené natoľko, že zamestnanci týchto podnikov musia začať bojovať o zvýšenie platu. Tí, ktorým zvýšia plat medzi poslednými, tí na tom strácajú najviac. Toto je zjednodušená schéma. Ide v nej ale o podstatu a tou je skutočnosť, že na nových peniazoch stráca ten, kto sa k nim dostane posledný a získava ten, kto sa k nim dostane ako prvý. No a prvé sú banky a bankári. Týmto mechanizmom tak putuje časť ekonomického výkonu opačným smerom ako nové peniaze. Ak k tomu prirátame splátky dlhu a úrokov, ďalej nákup akcií za peniaze vyrobené samotnou bankou na základe minimálnych rezerv, tak väčšina nového bohatstva skončí u oligarchov. Peniaze, ktoré takto zarobia putujú tiež do ekonomiky, ale potom už účinkujú normálne.
Nové peniaze teda presúvajú bohatstvo od výrobcov a spotrebiteľov k bankám (predovšetkým), čím sa znižuje rast ich výrobnej aj spotrebnej schopnosti. Malý počet bankárov nemôže spotrebovať také množstvo jednotlivých tovarov a služieb ako celý zvyšok verejnosti. Stredná vrstva spoločnosti nebohatne dostatočne a nemôže tak svojou spotrebou, ale aj produkciou ekonomický rast udržovať. V normálnej ekonomike je pritom stredná vrstva najsilnejším spotrebiteľom, ale aj výrobcom. Je najväčšou ekonomickou silou a energiou pôsobiacou na ekonomický rast. Pôvodným zámerom strojcov monetárneho inžinierstva bolo zvyšovanie spotreby a výroby. Nedomysleli ale spôsob, ako udržať obeh nových peňazí vo sfére výroby a spotreby. To sa v ich peňažnej technológii ani nedá. Žiadnym spôsobom. Na to už objektívna realita dávno vymyslela spoľahlivý spôsob - produkciu a výmenu tovarov a služieb. Vrátane peňažných. No a dnešní vládcovia meny začínajú veľmi neochotne priznávať neúspechy a keď sa už odhodlajú niečo zmeniť, dovádzajú pritom menové triky do kúzelníckeho inžinierstva. A to tak snaživo, že už sami nevidia hranicu medzi realitou a ilúziou.
Okrem opísaného mechanizmu využívajú banky v investičnom bankovníctve aj iné, doslova podlé mechanizmy obohacovania. Tie ale používali vždy, preto ich nebudem opisovať. Len stručne spomeniem, že výroba nových peňazí tieto podlosti dôkladne posiľňuje.
V budúcom článku ešte jeden hyperkrízový faktor.
