Je to faktor dlhu. Opäť budem písať jednoduchým spôsobom, aby čo najviac čitateľov porozumelo problematike.
Dlh v ekonomike vzniká hlavne pre účely spotreby, alebo investícií. Dnešná makroekomická kultúra ale potrebuje zvyšovať spotrebu a používajú sa na to predovšetkým nové peniaze. A nové peniaze sa do obehu dostávajú len a len formou dlhu. V praxi to funguje napr. tak, že centrálna banka vyrobí nové peniaze a tie poskytne na úver štátu, alebo banke. Banka ich ďalej poskytuje ako rôzne formy úverov. Keďže spotrebu treba zvyšovať a predtým popísané, ale aj ďalšie krízové faktory spomaľujú ekonomický rast, množstvo nových peňazí sa zvyšuje a dlh stále rastie.
Druhým dôvodom, prečo sa zvyšuje dlh, je konkurencia v zahraničnom obchode. Ak si štát zoberie úver, uvedie do obehu nové peniaze a tým zníži hodnotu svojej meny. Tým klesne aj cena jeho tovarov na zahraničných trhoch. Dočasne. Ale nejdem do detailov.
Nové peniaze sú k dispozícii bez väčšieho obmedzenia. Tak sa využívajú stále intenzívnejšie, pocit nebezpečia sa tým vníma stále menej a menej. Ešte je stále dostatok viery, že sa to čoskoro na lepšie obráti. Lenže. Charakter dnešnej makroekonomickej kultúry stále vníma problémy a javy oddelene. U dlhov si všíma prednostne štátne dlhy. Takmer úplne sa ignorujú dlhy samospráv, bankového sektora, výrobcov aj spotrebiteľov. Ale tie dlhy účinkujú rovnako. A sú rovnako veľké, alebo aj väčšie. No a perličkou je ignorovať a nezapočítavať dlhy z rôznych pomocných a záchranných fondov. Už samotná ignorácia dlhov je dostatočným dôvodom pre vypuknutie krízy. Je prejavom fanatického zúfalstva. Ale bude horšie. Príde aj dodatočné zdaňovanie, aj vyvlastňovanie. Príde aj hystéria, hoci na profesionálnych klamároch to neuvidíte.
Dlh narastie do takej miery, že zastavenie prijímania nových dlhov a splácanie starých by znamenal prudký hospodársky prepad, alebo rovno bankrot. Nakoniec príde fáza nulovej, alebo zápornej reakcie a vtedy faktor dlhu ukáže svoju pravú silu.
