Naše materiálne bohatstvo je to, čo nám zostane po odrátaní dlhu od evidovaného majetku. A toto bohatstvo upadá. Terajšie ekonomické ukazovatele sú osudový sebaklam. Vyspelé ekonomiky sú až na výnimky v úpadku. Úpadku prosperity!
Ekonomiky sa dostali už v minulosti do straty prosperity. Nové dávky peňazí v obvyklej inflačnej výške mohli vyvolávať rast HDP. Aj plánovanú mieru cenovej inflácie. Bohatstvo ale prestalo pribúdať. Bez nových peňazí by dokonca dnes HDP stagnovalo, alebo klesalo. Prosperita padala. Makroekonomická mentálna závislosť v pokročilom štádiu ....
Keďže nové peniaze je pre snahu o zvyšovanie hospodárskeho rastu nutné expedovať znovu a znovu, hyperkrízové faktory tým silnejú a tlačia ekonomiku k úpadku stále viac a viac. Nové umelé peniaze buď zreteľne nezaberajú, alebo zaberajú len zdanlivo. Ekonomika sa dostane do stavu zápornej reakcie voči emitovaným menovým dávkam. Môže sa to prejaviť súčasne záporným hospodárskym rastom a cenovou infláciou v prípade dostatočnej vysokej spotreby. Druhá možnosť je tiež záporný hospodársky rast, ale deflácia v dôsledku zníženej spotreby. Záleží to hlavne na schopnosti požičiavať si ďalšie peniaze na finančnom i reálnom trhu a na tom, kam takéto peniaze štát a súkromná sféra smerujú. Či do investícií, alebo do spotreby.
Dôležitejšie je ale to, že uvádzať nové peniaze na trh ako dlh sa stane postupne nemožné. Cesta k náprave už tiež nebude možná. Zostáva len čakať. Na reálnom trhu na výrazný úpadok a na finančnom na to, kto stratí nervy ako prvý. Keď začne vo väčšom množstve rozpredávať akcie, vypukne panická fáza. Hodnoty akcií začnú klesať. V oboch prípadoch sa spustí vlna bankrotov. Pri bankrote dochádza k nesplateniu záväzkov voči svojim obchodným partnerom a veriteľom, čo spôsobí často aj ich bankrot. Vlna sa prenesie do celej ekonomiky. Záverečné akty hyperkolapsu začnú ....
