Keď sme uprostred udalostí, často nevidíme príčinu, pre ktorú sa dejú. Potrebujeme odstup. Časový, alebo priestorový.
Ďalšou veľkou porážkou súdobého menového systému je situácia v Európe. Ide o situáciu v Grécku, ale aj v iných krajinách južnej Európy. Do toho sa pridružuje utečenecká kríza. Na prvý pohľad sa zdá, že utečenecká kríza nijako nesúvisí s menovým systémom. Opak je pravdou. Európsky menový systém - EURO je súčasťou svetového - Kingstonského so všetkými jeho vlastnosťami.
Malá odbočka. Súdobé finančné systémy umožňujú existenciu nebývalej kombinácie spoločensko-ekonomických javov. Predovšetkým umožňujú existenciu akéhosi bankového komunizmu. Bankári majú umožnené dopriať si bohatstvo podľa svojich potrieb, nie podľa svojich zásluh. Nesúťažia lepším spravovaním svojho a cudzieho finančného majetku, ale ich koncentráciou s cieľom vytvárania fiktívneho finančného kapitálu, ktorý potom použijú štandardným spôsobom pre tvorbu svojho bohatstva. Fiktívny kapitál, tovary a služby okrem nich vytvárajú už iba podvodníci. To nemôže viesť k udržateľnej prosperite. Ďalším zaujímavým javom je rozmach oligarchie. Jedným z hlavných zdrojov bohatstva oligarchií je štátny rozpočet. Vďaka inflačnému charakteru menových systémov, môžu štáty zvyšovať svoje rozpočty a súčasne zvyšovať presun štátnych peňazí do rúk oligarchov. Pri pevnom menovom systéme by museli štáty pre takýto postup zvyšovať dane na neúnosnú mieru, čo by bolo nereálne a oligarchia by prišla o hlavný zdroj svojho bohatstva a existencie. Popri týchto javoch je veľmi zaujímavým a zdanlivo paradoxným javom rast sociálneho zabezpečenia. Reálny a bujnejúci socializmus. Bez inflácie a nafúknutých rozpočtov by v aktuálnom rozsahu bol len ťažko mysliteľný. Takisto by na neho boli potrebné vyššie zdanenia. Aj mimoriadny švédsky socializmus prežíval vďaka podpore inflačného menového systému. Napriek tomu ale už prakticky skončil. Jeho rozsah je síce veľký, ale rovnaký ako u iných európskych krajín. Dánsky socializmus, tiež mimoriadny, zatiaľ pokračuje. Pri nevyhnutnom menovom kolapse, ktorý raz musí historicky prísť, kedy v dôsledku deflácie nebude dosť peňazí, sa bude musieť ale rozhodnúť - buď posun ku slobodnému trhu, alebo komunizmu. Európsky socializmus dnešného typu tak čaká ešte veľká porážka. Dôkazom nebude blízky a nevyhnutný pád sociálnych systémov, ani nastolenie nových a rôznorodých. Dôkazom bude úspešnosť ekonomík s obmedzeným sociálnym systémom s reálnou solidárnosťou i zásluhovosťou, nie fiktívnou a inflačnou. To je proces na dlhé desiatky rokov.
A na záver naspäť k aktuálnym javom. Európsky socializmus, ale popravde aj liberalizmus sú veľkým lákadlom pre utečencov. Pod jeho vplyvom sa menia na migrantov. Ak niekto uteká z jednej európskej krajiny do druhej, tak dôvodom očividne nemôže byť vojna. Ak pritom riskuje svoj život, je to veľká morálna porážka sociálneho systému a súčasne aj principiálna porážka menového systému, ktorý takýto nadrozmerný sociálny systém pomáha udržovať pri živote. Bez inflačného menového systému by súčasný rozsah sociálnej pomoci v európskych krajinách nebol možný. Úprava tejto pomoci pod tlakom utečeneckej krízy je malým dôkazom jej neudržateľnosti. Bujnejúci sociálny systém, do veľkej miery živený bujnejúcim menovým systémom vyvoláva problémy, ktoré sa v rôznej podobe dali očakávať. Ďalšie problémy a bezpochyby osudové ešte nevyhnutne prídu. Budúca história to potvrdí. Pre nás je neskoro, ale budúce generácie nemajú inú možnosť, iba uznať, že inflácia nevytvára ani udržateľnú prosperitu, ani udržateľné sociálne zabezpečenie.
