Nepatrím medzi verných fanúšikov akejkoľvek kapely, rád si vypočujem všetko od Rolling Stones až po Braina Adamsa a cudzí mi nie je ani Mozart. Koncert Madonny ma lákal už pred troma rokmi, keď vystupovala v Prahe. Vtedy mi to nevyšlo, ale dal som si záväzok, že na budúci koncert určite pôjdem. Rozhodol som sa potom, čo som videl DVD z jej vystúpenia. Lákala ma show, atmosféra a kopa ľudí. Nevedel som si ani predstaviť toľko ľudí pokope.
Túto sobotu aj keď na poslednú chvíľu a už neplánovane som sa na koncert vybral. Vlakom, keďže auto sme nemali k dispozícií, čo sa nakoniec ukázalo ako výhoda, lebo sme sa vyhli problémom s parkovaním a dopravnými zápchami v Budapešti. (a nehrozilo, že nás nevpustia do Maďarska J). Cesta prebehla v pohode, na stanici nás čakala pani, ktorá nám zabezpečila lístky a ochotne nás odviezla až na miesto určenia. Týmto jej ďakujem za ochotu. Začiatok koncertu bol naplánovaný na ôsmu hodinu večer, na štadión ľudí začali vpúšťať o pol šiestej. My sme sa pridali k davu smerujúcemu na štadión okolo pol siedmej. Predavač tričiek a klobúkov akurát pretláčal svoj mobilný stánok cez prechod pre chodcov, iní predavači už boli pripravení ponúknuť chladené nápoje, praclíky a aj lístky na samotný koncert. (či boli pravé a či sa oplatí taký lístok kupovať nemám poňatia). Ulica smerujúca do Kincsem Park, kde sa koncert konal bola uzavretá, prístup bol jednoduchý a okolo 7 bez výraznejšej tlačenice. Takmer bez akýchkoľvek bezpečnostných opatrení sme sa dostali po niekoľkých minútach na plochu, kde prvý a druhý sektor bol skoro zaplnený a aj tretí sektor sa začal napĺňať. Tu sme zistili, že B lístok neznamená druhý sektor, ale Bronz ticket, čiže až tretí. Z toho som nebol veľmi nadšený tak sme sa pokúšali dostať do silver sektora, žiaľ bezúspešne. Keď to vyzeralo, že zaujmeme nám určenú pozíciu napadlo ma požiadať chlapíka v červenom tričku (a nie SBSkára), ktorý to mal všetko podpaclom (súdiac podľa mikrofónu a slúchadiel), či by sa predsa len niečo nedalo. Napadlo ma využiť môj handicap, však prečo nie keď ho už mám. Chlapík, ktorý sa nenechal nalomiť na peniaze, pozrel na mňa a pýtal sa, či mám pri sebe nejaký preukaz. Vytiahol som ZŤP preukaz, ktorý mu očividne nič nehovoril a moja znalosť maďarčiny a jeho prekladu nijak nepomohla. Chlapík v červenom tričku nám hovorí, aby sme počkali. Do vysielačky hlási, že pri bráne má Slováka, bez lístka do sektora a bez maďarského preukazu. Po asi pol minúte prikyvovania nás posiela ku druhému vchodu s tým, že tam si nás vyzdvihne. O chvíľu už sedím na stoličke na vyvýšenom pódiu určeného pre telesne postihnutých (ako sa neskôr ukázalo aj pre známych organizátorov) asi 70 metrov od pódia.
Okolo ôsmej večer, štadión je naplnený, čaká sa na Madonnu. Ľudí dostáva do varu, DJ za mixpultom. Podľa hudby a reakcií ľudí usudzujem, že to nebude asi nejaká tretia hudobná trieda, čoho dôkazom bolo aj to, že fakt, že Madonna mešká sme si všimli až okolo 8.30. V Prahe Madonna meškala hodinu, niečo podobné som čakal aj tu. Okolo deviatej ju fanúšikovia začínajú vytlieskavať, bezúspešne. Občas len vybehne niekto z technikov a predvádza sa pred publikom. Každému takémuto pokusu o zaujatie sa ujde výskanie. Keď opäť začína hrať DJ, je jasné, že to ešte chvíľu potrvá. Svetlá nakoniec zhasnú krátko po desiatej a koncert začína videoprojekciou, po ktorej sa Madonna obracia k fanúšikom na tróne. Atmosféra je vynikajúca dav sa necháva strhnúť. Madonna dve hodiny skáče, tancuje, raz spieva, raz nie, dokonca raz je pustený iba videoklip. Fanúšikom to neprekáža. Celý koncert je dobre naaranžované divadlo hudby, svetiel a choreografie. Ľudia sa bavia a aj Madonna si to užíva. O nejakej improvizácií ťažko hovoriť, celý koncert je presne naplánovaný sled hudby, tancov, spevu, pohybov a aj komunikácie s fanúšikmi. Mení sa len názov mesta, resp. krajiny, ktorú pozdravuje. Ono to má aj logiku, speváčkina improvizácia by sa skončila nedorozumením s ostatnými tanečníkmi a vyzeralo by to zle. A má to jednu výhodu. Ak si pozriete koncert na DVD, vidíte na 95% to isté, čo ste aj osobne zažili J.
Čítal som články o jej koncerte v Prahe, kde jedna autorka dokonca písala, že Madonna žiaľ aj spievala. Nad týmto a podobnými výrokmi sa môžem len pousmiať. Koncert je show, kde sa ľudia idú baviť. Aj mne ako úplnému neznalcovi bolo jasné, že zopár krát "neznela ako na Cdčku". To, že však je aj speváčka a nielen showmenka dokázala pesničkou z filmu Evita, ktorú spievala a hrala na na gitare naživo. Ono to bolo aj jedno či to celé spieva live, či na playback, mne išlo o show, o atmosféru. Keby som chcel počúvať kvalitnú hudbu, pustím si MP3jky, a keď mám záujem o hudbu na inom „leveli“ pôjdem si vypočuť opäť Ódu na radosť do SND.
Madonna bola vo vynikajúcej kondícií, držala krok s oveľa mladšími spolutanečníkmi a pokojne napíšem že jej päťdesiatročný zadok sa mi páčil :) a dobrý pocit z koncertu nepokazil ani dážď, ktorý sa spustil v druhej polovici koncertu. Madonnine skandovanie „Rain, rain, go away“ zabralo len na chvíľu.
Bol to koncert, ktorý som si nielen vychutnal, ale po ktorom sa veľmi rád pôjdem zabaviť aj na koncert iných spevákov, či kapiel.
Zažiť show s účasťou niekoľko tisícového davu, je zážitkom na celý život. A verte mi, prípadné falošné tóny Vám prídu skôr originálne a nie otravné. Je to však ako všetko, vec pohľadu. Niekto možno práve preto chodí na koncerty, aby hľadal falošné tóny. Je to každého osobná vec.
