Samozrejme peniaze, myslel som si. Čína je svetový ekonomický hráč, preto viaceré krajiny, včítane USA sú veľmi opatrné s vyjadreniami ohľadne dodržiavania ľudských práv v Číne. Mlčanie v záujme ekonomického dobra neschvaľujem, ale čo už, svet je taký, a najmä malá krajina ako my to nezmeníme. Ale počas návštevy čínskeho prezidenta sme mohli ukázať, že nám na ochrane ľudských práv, slobody záleží. Slovensko mlčalo ústami jej najvyšších predstaviteľov. Dôvod ? Čisto ideologický.
Kedy to bol náš premiér v Číne ? V roku 2007 ? Aj vtedy ostali ľudské práva bokom. Presne ako vtedy aj dnes „obhajoval“ úzke vzťahy s Čínou ekonomicky orientovanou zahraničnou politikou, vraj išiel vybaviť obchody. Veľa toho asi nevybil. Ako je možné sa o tom presvedčiť sa webovej stránke Saria, ktoré je zodpovedné za prílev investícií, na Slovensko. Od roku 2004 (od kedy sa štatistika vedie) ani na Slovensko ani zo Slovenska žiadna vyznanejšia investícia. Ešte aj v Mexiku sme investovali viac. Čína teda nepatrí medzi našich významoch investorov.
Preto obhajovať mlčanie „ekonomickými záujmami“ je smiešne. Nie je to ani zbabelosť, však náš premiér vyhlasuje „vojnu“ kade chodí (naposledy bankám). Myslím si, že našej vládnej moci sa páči Čína ako krajina, kde je silný štát, kde rozhodujú politici o všetkom a také niečo ako ľudské práva a sloboda je im ukradnuté.
A tak Slovensko stratilo možnosť prezentovať sa v zahraničí ako možno jediná krajina, ktorá si dovolila „pripomenúť“ ľudské práva čínskemu prezidentovi. Miesto toho sme sa odprezentovali ako štát, kde zatknú pokojných demonštrantov a nie útočníkov, kde sa o ľudských právach nehovorí. A čo sme získali ? Sľuby a nejaké obchody za pár drobných.
