Rieka Nitra je riekou paradoxu. Na jednej strane prekvapí statusom národnej rieky, na druhej strane je znečistená arzénom a ťažkými kovmi tak, ako žiadna iná na Slovensku. Je príbeh Nitry teda prejavom národného ducha?
Historické zdroje hovoria, že rieku Nitra mali ľudia vždy v úcte. Oficiálny prameň rieky vo Fačkovskom sedle, je obmurovaný honosnou stenou, ktorou sa nemôže pýšiť žiadna iná rieka na Slovensku. V jeho blízkosti sa tiež nachádza hrobka šľachtických rodov Sandor de Szlavnicza a Bossányi de Eadem z roku 1931. Dal ju postaviť katolícky kňaz a profesor Jozef Stephanus Bossányi. Okrem nej tu daj postaviť aj Lurdskú kaplnku.
Národ buduje rieku
Rieka Nitra dala, ako všetky veľké rieky na Slovensku, meno celému regiónu, ktorým preteká. Ponitrie bolo historicky obývané Nemcami, ktorí tu videli potenciál v nerastnom bohatstve a preto región prosperoval. Po vojne sa po ich odsune región ešte viac intenzifikoval ako centrum priemyselného rozvoja Slovenska, ktorému sa prispôsobovalo a podriaďovalo všetko, vrátane prírody.
Rieka Nitra, keď sa o nej bavíme ako o národnej rieke
Budovateľský étos sa v 20. storočí zvykol prejavovať často práve na riekach a práve regulácia koryta Nitry v 50. rokoch, spolu s reguláciou jej prítoku, rieky Žitavy v 50. získala prívlastok národnej stavby, čím sa spečatil honor, ktorý jej prináležal. Tok rieky bol na spodnom úseku úpravou skrátený približne o 70 kilometrov, z pôvodných 244 km na dnešných približne 170 kilometrov. Takto boli získané plochy poľnohospodárskej pôdy, navýšené hrádze ju ochránili od zaplavenia pri povodniach. Zároveň však takto vznikol základ problémov, ktorého dôsledky znášame dnes a ktorý sa prejavuje najmä vysušovaním krajiny, stratou samočistiacej schopnosti vody, zarezávaním koryta rieky vplyvom zrýchleného prúdenia vody a zmenou v transporte sedimentov.
Otrávil ju rozvoj priemyslu
Vrchná časť Ponitria začala by v 50. a 60. rokoch 20. storočia veľmi prudko urbanizovaná a orientovaná na priemysel v podobe baníctva a chemických Nováckych závodov. Prvú veľkú ranu dostala rieka v roku v 1966, kedy prišlo k pretrhnutiu odkaliska chemických závodov vo Zemianskych Kostoľanoch. Sedimenty kontaminované arzénom a ortuťou sa našli až vo Váhu a dôsledky sú pozorovateľné dodnes (odkaz na štúdiu). Znečisťovanie kontaminantmi pokračovalo i naďalej a rieka Nitra sa v priebehu 20. a začiatku 21. storočia stala jednou z najviac znečistených riek na Slovensku.
To, že znečistenie je problém aj v súčasnosti, potvrdili aj viaceré merania za posledných desať rokov. V roku 2011 robila porovnanie obsahu ťažkých kovov v sedimentoch rieky Nitra, Slovenská poľnohospodárska univerzita, ktorá potvrdila prítomnosť nadlimitných koncentrácií ťažkých kovov v brehových porastoch, najmä ortute. Merania zistili, že brehové sedimenty sú znečistené ortuťou v koncentrácii, ktorá presahuje limitnú hodnotu až 36 násobne. Hlavným zdrojom ortuti v pôde boli až do nedávnej minulosti spomínané Novácke chemické závody.
Závažnosť kontaminácie a prebiehajúce znečisťovanie opätovne potvrdili aj merania z organizácie Greenpeace, ktorá koncom roka 2017 urobila odber vzoriek nad Fortischemom v Novákoch a pod ním. Fortischem sa považuje za jeden z najväčších zdrojov znečistenia rieky Nitra. Na mieste nad výpustom prekročenie limitov koncentrácií ortuti nezistili, naopak na všetkých odberných miestach pod závodom Greenpeace zaznamenal nadlimitné koncentrácie ortuti.
Podľa nariadenia vlády SR z roku 2010 (Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd je najvyššia prípustná koncentrácia ortuti v povrchových vodách 0,07 mikrogramu na liter. Na troch miestach pod výpustom odpadových vôd firmy Fortischem, konkrétne v Novákoch, Zemianskych Kostoľanoch a v Partizánskom, však koncentrácie ortuti vo vode dosahovali hodnoty od 6,07 do 1,01 mikrogramu na liter. Ortuť pritom patrí medzi ťažké kovy, ktoré sú škodlivé pre živé organizmy i v tom najmenšom množstve.
Kto ochráni rieku?
Na zlý stav rieky Nitra upozorňujú nielen vedci a aktivisti, angažujú sa aj samosprávy. Významným krokom bolo, keď Trenčiansky samosprávny kraj, v roku 2018 zablokoval rozšírenie ťažby uhlia v Novákoch spolu s ďalším preložením koryta rieky. Na problém znečistenia dlhodobo upozorňuje aj mesto Partizánske, no bez konania štátu sú ich možnosti obmedzené. Štát je v súčasnosti viazaný najmä smernicou o vode, podľa ktorej musí zabezpečiť dobrý stav vôd do roku 2027. Smernica je premietnutá do dokumentu s názvom Vodný plán Slovenska. Ten dokumentuje v poľnohospodárskej krajine okolo Nitry pomerne vysoké používanie pesticídov a hnojív, a aj znečisťovanie priemyselnou činnosťou. Okrem už spomínanej chemičky v Novákoch je to dôsledok povrchovej banskej činnosti, výroby elektriny z hnedého uhlia a s tým súvisiaceho znečistenia tak vody, ako aj ovzdušia a ďalších zložiek životného prostredia. Následkom toho je v rieke zvýšený obsah rôznych chemických zlúčenín, vrátane ťažkých kovov.
Organizácia Greenpeace je presvedčená, že výraznejšie zlepšenie kvality vôd v SR je možné dosiahnuť iba kombináciou rôznych opatrení v podobe prísnej kontroly vypúšťania odpadových vôd, odstránením rôznych výnimiek a prechodných opatrení, ako aj celkovým sprísnením sankcií za znečisťovanie vôd. Tieto opatrenia obsahuje aj Vodný plán Slovenska, pričom okrem už spomínaných ráta aj s opatreniami na elimináciu znečistenia z poľnohospodárstva a so zvýšením čistenia vody v aglomeráciách. Na zavedenie účinných opatrení pri poľnohospodárskej činnosti je však potrebná koordinácia a súčinnosť viacerých rezortov, ktorú sa zatiaľ na Slovensku veľmi nedarí dosiahnuť.
Ladislav Glinda, ako vodohospodár a dlhoročný zamestnanec v Slovenskom vodohospodárskom podniku pomenúva možnosti správcu toku ovplyvniť to, ako vyzerá rieka Nitra.
Ladislav Glinda o možnostiach správcu vodného toku
Podoba pôvodnej Nitry
Glinda hovorí, že Nitra nie je zabudnutá, je iba neobjavená. Ak sa rozprávame o prirodzených úsekoch hovorí, že Nitra nimi stále disponuje a najmalebnejší je ten nad Novými Zámkami. Myslí tým úsek, ktorý je zaradený do sústavy území európskeho významu pod názvom Zátoň. V lokalite dnes dominuje mäkký lužný les a ukazuje nám ako vyzerala Nitra, jej brehy a bezprostredná inundačná oblasť kedysi. Zvyšná časť chránenej lokality je mimo priamej inundačnej oblasti a tvorí ju mŕtve rameno rieky Nitra s fragmentom zmiešaných jaseňovo-brestovo-dubových lužných lesov a jelšových lužných lesov.
Následky nevhodných vodohospodárskych úprav riečnej krajiny okolo Nitry sa snažia dnes odstrániť už aj vodohospodári. Aktuálne rozbehli projekt obnovy mokradí pri Žitave. Za takmer 1 mil. eur sa spolu s ochranármi zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko pokúsia obnoviť dve významné mokrade - jazero Veľká Krčava a Žitavský luh. Tie boli práve kvôli reguláciam riek a zmenám využívania krajiny odrezané od rieky a postupne vysychali. O približne dva roky budú mokrade napojené na rieku, čím vytvoria priestor pre zadržanie vody v čase jej nadbytku, a naopak - v čase sucha bude voda postupne uvoľňovaná do okolia, čo prispeje k zvýšeniu odolnosti krajiny a adaptácii na negatívne dôsledky zmeny klímy. A takto sa zlepší stav mokrade, rieky, a aj predpoklady pre prežitie vzácnych a chránených druhov organizmov, ktoré sú na takéto miesta riečnej krajiny naviazané.
