
Prešiel čas. Dlhý čas, viac ako jedno desaťročie. Svoj sen si žijem naďalej, len s malými rozdielmi. Že mať v dnešnom svete krásnu a šťastnú rodinu nie je až také ľahké. Že milovať toho správneho nie je vždy tá ozajstná cesta. Že vôbec nájsť a zistiť, kto ten správny je, mi bude trvať minimálne ďalšie desaťročie.
Možno sa mnohí pýtate ako nájsť toho pravého napriek toľkým sklamaniem, nuž recept si musíme nájsť každý sám.
Často sa ocitáme v situácií kedy sa v našom život objaví nový človek. Príde bez toho, aby sme si to predtým priali, či túžili práve po ňom. Trávime s ním chvíle, bez ohľadu na to čo príde časom. Bezhlavo si užívame každú sekundu s tým človekom a konáme bez uváženia. Milujeme každý kúsok jeho tela, jeho dotyky, úsmev, jeho zvyky, rodinu. Robíme veci, ktoré sme nikdy nerobili. Porušujeme svoje zásady, ktoré kedysi boli tak silné a na ktorých sme si budovali minulé vzťahy. Nepremýšľame nad tým, čo môže prís. Správne ste pochopili o čo tu ide. Zamilovanosť.
Tak silnú zamilovanosť, až sa sami čudujete ako je niečo také možné. Zamilovanosť, ktorá nás desí a ktorej je už neskoro zabrániť. Zamilujete sa do niekoho, o kom si myslíte, že je ten pravý. Ale vraví sa, že ak si viete odôvodniť čo cítite, vtedy to nie je tá pravá láska. Možno len závislosť na osobe, ktorá tak náhle prišla a tak náhle chcela odísť. Je to zvyk? Možno. Aj takáto krátka prítomnosť tohto človeka nám neskôr privedie svoje ovocie. Niektorí ľudia sú v našom živote na etapy, iní navždy. V konečnom dôsledku vždy sme kráčali a budeme kráčať samy. Tak to už v živote býva, buď niekto v našom živote je alebo nie je. Odíde, lebo to tak sám chce. Do ticha, tmy.
Nebráňte ľudom odchádzať, lebo je to vec, ktorú chcú sami. A je lepšie, ak vedia čo chcú ako keď sú do niečoho dotlačení. Ak chcete odísť vy, choďte. S bolesťou sa časom vyrovnáme všetci. Niekomu stačí mesiac, a niekomu nestačí ani rok. No každý hľadáme a pátrame neustále. Tak čelte osudu a nechajte odísť človeka, ktorého milujete. Človeka, ktorý vo vás zanechal stopu, ktorý bude zčasti vašou súčasťou. Každý človek, ktorý nám vojde do života v nás zanechá posolstvo. Totiž ak sa raz vráti, bude to o niečom svedčiť. Ak sa vrátite vy, tiež to niečo bude znamenať. Ale môže sa stať presný opak, a vy tomu nezabránite. Osud máme každý vopred napísaný, my môžeme len vybočovať z cesty. Z cesty, na ktorú sa časom vrátime..