Idem pozrieť, či už je Luke hore. Nájdem ho neveselého v kuchyni. Chcel uvariť čaj, ale žena, čo je zodpovedná za kuchyňu naňho nakričala a nedovolila mu to. Pýtam sa jej prečo nie. Celkom pokojným tónom niečo hovorí. Vyplýva mi z toho, že už čaj variť môžeme.
O chvíľu sa mi splní sen, ktorý mám od čias keď som prvý krát videla Ruskú archu, film, ktorý bol natočený jediným záberom. Hlavnou postavou bola Ermitáž a ja som sa rozhodla, že sa tam raz musím pozrieť osobne. Ja sa budem pohybovať v miestnostiach, ktoré boli sídlom ruskej šľachty! Toľká česť! Milujem plnenie snov! Vstupujem pomaly, opatrne. Predstavujem si, že mám na sebe krásnu róbu a vyčesané vlasy. Že som dvorná dáma Kataríny II a ona sa so mnou radí, či kúpiť zbierku, ktorú jej ponúkol Johann Gotzkowský. Pôvodne mala byť pre Frederika II, ale keďže ho sedemročná vojna pripravila o majetky, zbierku nakoniec odmietol kúpiť. Namietam, že tých 225 obrazov je všemožnej kvality. Nebude za to stáť. A naša pokladnica je na tom tiež biedne. Katarína tvrdí, že by sme týmto krokom ukázali Frederikovi, že Rusko je bohatšie ako Prusko a pokorili jeho pýchu. Už len kvôli tomu sa to oplatí. Súhlasím. Katarína začne svoju súkromnú zbierku a spravila múdro. Zbierka sa rozrástla a teraz je vlastne jedným z najväčších múzeí na svete.
Ermitáž zvonka
Alexandrovov stĺp
Jej vnútorná výzdoba
Čo sa zatiaľ deje vonku
Kde začať, vôbec neviem, kde začať. Stojím bezradne niekde v Holandsku sedemnásteho storočia, otvorené dvere ma pozývajú všetkými smermi a ja neviem kadiaľ ísť. Vraciam sa k informáciám po mapu a rozhodnem sa, čo chcem definitívne vidieť. Nemôžem sa venovať každému dielu. Vraj ak by som sa pri každom exponáte zastavila iba na minútu, strávila by som tu 11 rokov. Ja mám len zhruba osem hodín.
Ani som si nevedela presne prestaviť, čo všetko nájdem v tých 365 miestnostiach, ktoré obsahujú základnú výstavu, ale že by som tam mohla stretnúť Adama z Tallinna, to by mi nikdy nenapadlo.
-Videl som ťa. Nebol som si istý, či si to ty, tak som ťa chvíľu sledoval. Aha, takže až taká náhoda to nebola. Vymenili sme si správy z cesty a plány na ďalšie dni a každý znova išiel vychutnávať po svojom.
Pablo Picasso
André Derain
Paul Gaugin
Vasily Kandinsky
Fernand Léger
Henri Matisse
Renato Guttuso
Prechádzam z miestnosti do miestnosti s naširoko otvorenými očami ako dieťa pod vianočným stromčekom. Nahlas híkam, usmievam sa, chce sa mi plakať od dojatia, možno som si pár krát aj zatlieskala. Neviem, či sa má takto správať fajnšmejker umenia, ale extáza je extáza.
Giacomo Manzu
Waldemar Otto
Antonio Canova
Najväčšie poklady som našla na prízemí, medzi obrovskými škatuľami, ktorých útroby buď idú dnu alebo von. Bola som tu v podstate jediná návštevníčka, ostatní, čo sem zablúdili, veľmi rýchlo našli cestu von. Neviem prečo. Tu bolo staroveké umenie zo Sumeru, Mezopotánie, Iránu, Sibíri, Kaukazu, Perzie. Človeku až zastáva dych nad krásou, čo sa zachovala celé stáročia.
Naberačka so striebornou rúčkou
kňaz držiaci výhonok, 8 storočie p.n.l.
6 - 5 pred naším letopočtom
6 - 7 n.l., Pendzikent
arménska ikona
relikviár
staroveký Irán
Poklady zo Sibíri
Permafrost zachránil niekoľko úžasných objektov. Špeciálne ďakujem za tieto labute z 4 - 3 storočia pred naším letopočtom.
Detský kabátik, 3 - 4 storočie
Pri japonskom umení som sa vytešovala z netsuke, ktorých má múzeum tisíc. Za srdce ma chytila táto báseň mnícha Ryokana (1758 - 1831):
Art
What will remain
After me?
Flowers in spring,
The cuckoo in the mountains.
In autumn maple leaves.
Báseň je skromnosť sama osebe. Veľké duše sú pokorné. Ak sa aj ja vypracujem do podobného štádia ešte v tomto živote, budem veľmi veľmi spokojná.
V mojej euforickej nálade som vyšla po záverečnej von, našla Luka a až teraz som si uvedomila, že som hladná. Išli sme na tekvicovú polievku a bliny a hneď som mala viac optimizmu v krvi. Dám predsa len Rusku ešte šancu.
