V buse bola sprievodkyňa, ktorej sme mali zaplatiť. Nemala som pripravené peniaze a dostať sa k peňaženke keď stojím na jednej nohe a nemám ako a kam ohnúť lakeť bolo dosť obtiažne. Bola však trpezlivá a tak som jej o pár minút mohla poslať peniaze po pár spolucestujúcich a ona mne naspäť výdavok a lístky.
Zastávka.
Ľudia sa na mňa tlačia, vystupujú a nastupujú rýchlosťou ako z grotesky. Alebo sa to len zdá môjmu spomalenému mozgu? Každopádne tempo je ohromné. Zíram a nestíham. Ale aby som zostala v buse, musím sa prispôsobiť.
Konečne v hosteli. Check-in je samozrejme až o dvanástej, ale aspoň nám dovolili osprchovať sa. Ideme hľadať raňajky.
Mesto spí, ja by som tiež rada. Darí sa mi zaspať zakaždým keď si niekam na chvíľu sadneme. Spím pri káve, pri rieke, v parku. Luke zaspal v Etnografickom múzeu, ale ja som sa tam akurát prebrala. Ukážky zo života možno všetkých národností, ktoré v bývalom ZSSR žili, boli úžasné. Aj keď informácie o nich boli len v ruštine, škoda.
Naspäť v hosteli, pripravení na check-in a šlofíka nám recepčná povie, že máme oddelené izby. Podľa pohlavia. Trošku šok, ale OK.
Na mojej izbe stretávam asi 50 ročnú pani, veľmi milú, vždy mi otvorí dvere keď sa snažím vylomiť zámok, čo by sa dalo ľahko, taký je rozheganý. Bohužiaľ v noci som sa zase nevyspala, lebo zlatá teta chrápala.
Poobede už mesto nie je také pokojné. Toľko áut a ľudí som už dávno nezažila. Široké rovné cesty šoférom vyhovujú, môžu sa pretekať hneď ako naskočí zelená.
Ideme na večeru do gruzínskej reštaurácie, nech aspoň niečo dobré sa dnes stane. Bohužiaľ aj tu som sa sklamala. Luke dostal niečo na čo som sa ja nemohla ani pozerať a on to musel jesť. Po večeri sme si išli kúpiť raňajky na druhý deň, za dva banány, dve fľaše vody, dva jogurty a džús sme zaplatili 7 euro! A predavačka nám nakázala naučiť sa po rusky. Dotklo sa ma to. Takisto aj keď mi chlapík vo vlaku do Moskvy (predbieham len trošku) oznámil, že moja ruština je hrozná. To je iný prístup ako v Británii. Tam aj keď človek ledva vykoktá vetu mu ľudia pochvália angličtinu. Slovanská nátura je iná, ja viem. Moje prvé dojmy nemohli byť horšie. Chlapíkovi vo vlaku som povedala, že kým skončím s Ruskom, budem hovoriť plynulo. Proti slovanskej drzosti, slovanská zaťatosť. Zatváril sa pochybovačne a išli sme spať.
Vystavené exponáty v múzeu
Ľudové kroje
baskírsky
gruzínsky
Ľudové výrobky, umenie, šperky
amulety rôznych etník
Fotografické záznamy
stredná Ázia
Komi
Obrázky zo života
Evenkovia v čume
