Tumuli park a jeho hroby
Dnes je nedeľa. Kórejčania majú prekrásny zvyk v čase voľna sa vyobliekať do trendových turistických odevov, ženy v ružovej alebo fialovej, chlapi vo všetkých ostatných farbách a ísť na výlet do prírody alebo po historických pamiatkach. Celé rodiny, spolu. Všetci sme sa stretli v Národnom múzeu. Je to obrovská plocha, výstava je rozdelená do troch budov a ešte aj na čerstvom vzduchu nájdeme vystavené exponáty, napríklad ako zvon do ktorého zaliali dieťa, aby zvon zvonil. Pretože prvý odliatok nemal hlas. Pretože sa prisnilo mníchovi, že obeta pomôže.
Zvon Emille
Je nás veľa, chodíme pomaly, v jednom rade z miestnosti do miestnosti, obzeráme si poklady, ale ja už dnes fakt nevládzem. Prebehli sme toho viac než dosť. A toto je už posledná budova. Samozrejme, že v takomto stave ma osloví pracovník múzea. Práve som sa rozbehla k vitrínke s miniatúrami, tie sú moje obľúbené, tak som trocha ožila. Zastavil ma. Po odpovediach o pôvode a pobyte sa ma spýtal, či mám nejaké otázky.
„Zatiaľ nie."
„Takže si prezeráš všetko z rýchlika, nad ničím sa nepozastavíš, neporozmýšľaš."
Ups. Neospravedlniteľné.
Bojovník na koni z čias Troch kráľovstiev
Dotiahol ma k vitrínke ku ktorej som smerovala a pustil sa do opisovania vystavených exponátov. Ja poslušne, ako školáčka, som počúvala výklad. Ukázal mi figúrku muža so stoporeným penisom a ďalšiu - rodiacej ženy. Tieto figúrky symbolizovali kolobeh života. Vo mne sa malé dievčatko rozpačite usmievalo. Nevedela som, čo sa so mnou deje. Pochádzam predsa zo západnej kultúry, kde sa takmer všetky tabu odtabuizovali a teraz toto? Chytám rozpaky pred soškami? A vlastne, ako je to u nás so starovekým umením, ktoré zobrazuje život? Venuše a, a ... a to je všetko, čo mi napadá (mentálna poznámka - naštuduj si). Poďakovala som sa mu, on ma pochválil za skvelé počúvanie (fakt mám zas deväť?) a ja som sa postavila naspäť do radu dokončiť prehliadku. Zrazu na mňa prišla ešte väčšia hrôza. Sama medzi Kórejskými rodinami, ktoré prišli v nedeľu do múzeá a naozaj v hojnom počte, som si uvedomila, že v tých našich som ja bola naposledy asi ešte so školou! Ďalšie predsavzatie. Už sa teším na to, že sa vrátim domov a budem turistom vo vlastnom meste.
