Vošli sme do nejakého mestečka, je krásne, je čisté. A vidím stromy! Zdroje asi boli zastaralé. Prví pasažieri vystupujú. Už sa mi nechce spať. Kopírujem do mozgu každý roh domu, každú uličku. Híkam ako dieťa na Vianoce.
Neskôr som sa dozvedela, že ihličnany tu sadia dôchodcovia ako hobby a že pravé islandské stromy siahajú asi do pol lýtok. V islandskom lese sa nemôžeš stratiť.
Hallgrimskirkja, najväčší islandský kostol.
Valí sa para, cítiť síru, čakám, čo sa stane. Výbuch.
Gullfoss, jeho divokosť mi naplnila srdce vášňou.
Tu mala byť Polárna žiara. Ale fotiť hviezdnatú oblohu bola tiež zábava.
Modrá lagúna. Kým sa telo máča v teplej vode, studený vietor uši reže.
Kone, ako ich pred 1000 rokmi poznali Vikingovia.
Krátky výletík, nabudúce ho predĺžime a snáď bude aj Polárna žiara.
