Delím sa s pútnikom o cestu,
chýba mi však pokora, ktorá mu
dovolí kráčať po kolenách.
Ešte stále som schopná vzplanúť
čiernobielym ohňom, zaujímajú
ma holé vety, nie súvetia,
zmažem a znova prekreslím,
som verná iba môjmu poslednému
slovu. Nevadí. Ľudská múdrosť totiž
hovorí, že my spomalení, ďalej zájdeme.