Skrývačky

Ruky na očiach,

Táňa počíta

-Jeden, dva.

Silvia, Martin a Lenka

sa rozbehnú do všetkých strán.

-Deväť, desať, jedenásť.

Lenka sa skrýva medzi hrdzavými rúrami,

ryšavá hlava - skvelá kamufláž.

Usadená, obzerá sa okolo seba.

-Dvadsaťtri, dvadsaťštyri, dvadsaťpäť.

Zbadá pavúka.

Reflex.

Udrela si hlavu o rúru.

Nájsť novú skrýš však už nestíha.

-Dvadsaťdeväť, tridsať. Idem!

Oči z neho nespustí - čo ak by...

(ona jemu nevadí)

tesne, priliehavo, omotáva muchu -

vyzerá ako múmia.

Ked je hotová,

po svojom lanku sa vyšplhá a

ťahá a ťahá a ťahá.

-Raz, dva, tri, Lenka!

Lenka nevníma.

Sleduje s akou trpezlivosťou

sa ju snaží vytiahnuť.

Kam?

K zásobám?

-Už si bola vyklepaná, vylez.