Rozlúčková párty

„Čauko, ako sa máš? Ja celkom v poho, makám, splácam dlhy, dá sa, iba mi je niekedy smutno, nemám tu príliš veľa kamošov. Ale zostanem tu trocha dlhšie, nemá zmysel ísť domov. Posielam pusu. R.“ Bola sklamaná. Ešte aj vzdych zúfalstva sa jej vydral z hrdla. „To mi prečo robíš? Tešila som sa, že si čoskoro spolu dáme pivčo. Tak nič. Som rada, že sa ti darí. T.“ Po tejto správe už nemala chuť na žiadne ďalšie. Každý jeho mail ju dostal do zvláštnej sladkobôľnej nálady. Odhlásila sa a keďže v tej chvíli uz nič nemalo zmysel, ľahla si, trocha si užiť sebaľútosti. Zatvorila oči, aby si znova prehrala jeho rozlúčkovú párty. xx Do jeho skúšobne-baru-učebne, ktorá za ich detstva slúžila ako materská škola, prišlo veľa ľudí, všetci v dobrej nálade, hoci ich drahý kamarát sa chystal naplniť si sny v cudzej krajine. „O čom sú vlastne rozlúčkové párty? Prečo som tu? Nechcem, aby odišiel. Oslavujem jeho odchod. Veď je to choré.“ rozmýšľala Tereza zatiaľ čo ho zo svojej pozície pozorovateľa, cez dymovú clonu, spoza hrdla pivovej fľaše, sledovala ako sa baví, prikladá cigaretu k ústam, pije. Chcela si spraviť záznam v mozgu, aby nevybledol za celý čas kým bude preč. „No povedz, nie je sexi?“ pošepla Mirke. „Kto? Rasťo? Keď myslíš?“ Mirka akurát predstierala záujem nad opakovaným výlevom chlapa, ktorý si buď myslel, že ju dobije nezastaviteľným prúdom slov alebo nemyslel vôbec. Každopádne zajtra asi ani nebude vedieť, že bol, že bola ona, možno ani na párty si nespomenie. Okrem nich tu bola celá zostava Rasťovej skupiny Piánko, pohoda, niekoľko jeho mladých žiakov, príliš zdvorilých, aby sa pripojili k zábave, čerstvo zamilovaná dvojica uzavretá v objatí vlastných tiel, dva páriky, ktoré sa navzájom zabávali pikantnosťami zo svojho súkromia, jedna veselá lady a jeden štebotavý gay, ktorí hodnotili cenu a kvalitu posteľného prádla. A ďalší ľudia, momentálne mimo jej zorného poľa, z ktorých pár nikdy predtým nestretla. Zábava akoby mala byť posledná. Tereza sa išla nadýchať čerstvého vzduchu a rozhýbať telo. Cestou sa zastavila v skúšobni, kde traja chalani, takí muzikanti ako ona, skúšali čo dá gitara a bicie. Ona bola schopná len s posvätnosťou po nich prejsť prstami. Ale keď sa vrátila z terasy, našla prázdnu skúšobňu a odvahu tiež si brnknúť. Gitary sa netvárili priateľsky, basa bola bez zvuku, bicie ju však zavolali, nech si to skúsi. Sadla si. Nežne pohladkala každý jeden bubon, prešla po celej dĺžke paličiek a až potom ich pevne chytila do rúk a udrela. Najprv úplne jemne, takmer bezzvučne. Po chvíli však vzišiel rytmus a ona pomaly pridávala na intenzite. Bola vzrušená, okolie prestalo existovať. Vnorila sa do hudby, tá bola čoraz hlasnejšia, nástojčivejšia, agresívnejšia. Dala von všetku zúrivosť aj keď nechápala, kde sa v nej berie. Presne to však potrebovala. Vybiť sa. Aký geniálny pocit je byť bubeníkom. Momenálne hrala s Queens na obrovskom festivale, bola sexi a privádzala fanúšikov do vytrženia. Josh na ňu občas žmurkol. Blaho. Udierala, nechala sa unášať rytmom za rytmom až kým jej jedna z paličiek v rukách nepraskla. Vrátila sa ku skupinke. „Tomáš, sorka, ale zlomila som ti paličku.“ stála smutne pred bubeníkom. „Nevadí.“ Tomáš iba mávol rukou. „To ty si hrala?“ „No.“ „Fakt? To bolo skvelé.“ „Čo skvelé, geniálne. Ty vždy dokážeš prekvapiť.“ Rasťo k nej pristúpil a objal ju. „To je len dobré nie?“ Tereza si vzala fľašu piva, ale otvárak nikde nevidela. Siahla do kabelky, vybrala peňaženku a z nej svoj vlastný. „Ja si ťa vezmem za ženu!“ počula výkrik a zrazu jej niekto kľačal pri nohách. Mirova žena snov totiž nosí otvárak na pivo v peňaženke. „Zlato, ale ja sa ešte nechcem vydávať.“ „Jój, to nič, aj tak by som bol nanič manžel. Môžem ťa aspoň objať?“ „Jasne.“ „Ale, ale, tu sa nám rodí nejaký vzťah, či čo.“ pripojil sa Rasťo. „Vôbec nie, práve som dostal kopačky.“ povedal Miro s takmer presvedčivými smutnými očami. „Chúďa moje, poď na moju hruď.“ Chlapi sa objali. „A ja? Ja hádam netrpím?“ ozvala sa Tereza. „Poď na naše hrude.“ Objímali sa v trojke. „Ale boli by ste pekný párik.“ povedal Rasťo. „No moment, keby som ešte ja tak dostala možnosť voľby...“ vetu dokončila svojím telom. Pritisla sa k Rasťovi. „Ale?“ prekvapene sa na ňu pozrel. „Mňa?“ „No a?“Rozpačito sa zasmial. „Fakt ja?“ „Tváriš sa akoby to bola najväčšia absurdita na svete.“ „No, je, ale som rád.“ Konečne od neho dostala pusu. A ďalšiu. A ďalšiu. Zrazu nebola jedným z hostí na párty, bola jediným. Bozkávali sa v každom rohu tej ohromnej komunistickej stavby a keď sa nebozkávali, tak sa chichúňali ako malé deti, ktoré objavili veľké tajomstvo. „Ani som len netušil, že sa ti páčim.“ „Som tajnostkár, čo?“ „Si. Škoda, že mi tak dlho unikali tvoje sladké bozky.“ „Tak ešte jeden.“Čas sa im rozplynul. Keď sa vrátili do reality, zistili, že na párty skutočne zostali sami. Pozhasínali, pozamkýnali a mierili k nemu. Rozmýšľala, či by nemala ísť radšej domov, ale z nejakého dôvodu sa jej zdalo, že ľahšie odolá pokušeniu akoby mala ísť mestom sama. Pravdepodobne by ju bol išiel odprevadiť, len sa nespýtala a on sa neponúkol.Ich cesta nemohla trvať dlhšie, bozkov nemohlo byť viac. Konečne sa ocitli v jeho izbe. Prvýkrát uňho, aké vzrušujúce. „Cíť sa ako doma.“ povedal jej. „Pravda, doma mi to vibruje sexom“, pomyslela si. „Dáš si niečo?“ „Vodu.“ „Nech sa páči.“ vložil jej do ruky pohár, posadil sa k nej a ovinul ruky okolo nej. „Prečo si mi to nikdy nepovedala?“ „Čo? Že som sa ešte nikdy tak skvele necítila so žiadnym chlapom? Tak pohodlne?“ „No a?“ „A čo by si mi na to povedal?“ „Toto.“ nahol sa k nej a dal jej pusu. „Dobrá odpoveď.“ Povedala nahlas a sebe, že to začína byť nebezpečné. „Idem na cigu.“ Lepšie je vzdialiť sa a prevetrať si hlavu. Na balkóne, za nervózneho poťahovania si opakovala: „Nebudeš s ním spať, nebudeš s ním spať, rozumieš? Nebudeš s ním spať!“ Vrátila sa do izby a našla ho ležiaceho na posteli, v podstate jedinom kuse nábytku, kde sa dalo sedieť. „Nebudeš s ním spať, nebudeš...“ Prisadla si k nemu. Hneď sa k nej pritúlil a začal jej hladkať odhalené rameno. „Akú máš hebkú pokožku. A ako voniaš.“ „Prestaň, dobre?“ „Nepáči sa ti to?“ „Práve preto.“ „A čo toto?“ Z ničoho nič jej bozkával krk. Telom jej prešla elektrina. „Prestaň.“ „Ok.“ odtiahol sa. „Neprestávaj, neprestávaj!“, kričala vo vnútri kým navonok bola chladná. „Si krásna.“Iba prekrútila očami. „Už som ticho.“ „Môžeme len tak vedľa seba ležať?“ „Len tak vedľa teba ležať? No neviem, ale môžem skúsiť.“Objal ju zozadu a o chvíľu bolo ticho. „Rasťo? Spíš?“ Vyslobodila sa z jeho objatia a otočila sa k nemu. Za tých pár sekúnd dokázal tvrdo zaspať, čuduj sa svete, s jedným okom otvoreným. Aké roztomilé. „Vidí ma? Cítil by keby som sa dotkla jeho vlasov? Čo by urobil keby som si priložila jeho ruku na prsia?“ Odvážila sa však iba vychutnať si pohľad naňho a vdychovať jeho vôňu. Najlepší chlap akého stretla. A vlastne ani neexistuje. Odchádza a možno sa už nevráti. Tvrdí síce, že inde žiť nechce, ale ktovie čo sa môže stať. Rozrušením nedokázala zaspať. Raz v duchu výskala radosťou, že je vedľa neho, potom rumázgala nad tým, že nikdy nebudú spolu. Chcela si vychutnať jeho blízkosť, lenže v zápase rozum versus city zas zvíťazil rozum. Jeho rozkaz znel „odíď“ a tesne pred svitaním telo poslúchlo. Nechala mu iba lístok pri posteli: „Šťastnú cestu a nech sa ti darí.“ Poobede dostala od neho smsku: „Ahoj. Práve som sa zobudil. Veľa si zo včera nepamätám, ale viem, že to bolo pekné, posielam pusu.“xx „Mala som to urobiť. A ešte lepšie, urobiť a otehotnieť. Mohla som mať niečo z neho. Navždy.“ behalo jej hlavou. No ale tak to býva, výčitky a správne rozhodnutia vždy prichádzajú neskoro. Skúsila prehltnúť guču v hrdle, ale tak ako nikdy predtým, nešlo to ani teraz. Ešte párkrát si vzdychla a potom zapla televízor.