Pohodlnosť, ľahostajnosť, ignorácia alebo čo?

Čo sa toho týka, tu v UK sa Tesco snaží – dávajú extra body na klubovú kartu.za každú vlastnú. Nemám informácie, či je to rovnako na Slovensku, ale malo by byť, keď je to taká veľká korporácia a pravidlá by mali byť rovnaké všade na svete. Fungujú u nás klubové karty?Doma som počas školy chvíľu brigádovala v supermarkete, ale musela som odísť, nedokázala som milo reagovať na ľudí, ktorí mali potrebu dať dve zakúpené veci do štyroch tašiek. Najčastejší argument? Dávam do koša. Hm, aj ja dávam do koša, dom, ktorý udržiavam má niekoľko izieb a v každej je kôš a v každom je igelitka, ale zoberiem jednu, ostatné tam popresýpavam, z kúpeľne vyberiem všetko a hotovo. Týždenná spotreba tašiek – dve. Máme šufel plný tašiek, ktoré asi nikdy nebudú mať šancu dostať ďalší zmysel pre ich existenciu. Fakt sa nemusím zásobovať pri každom nákupe. Ďalšia vytáčka – sáčky na zeleninu. Na čo musím zabaliť jedno jablko? Jednu uhorku? Jeden pór, ktorý sa do sáčku ani len nezmestí??? Doma je argument, že človek ľahšie stratí nálepku s váhou a cenou. A ešte kradnutie. Tu si zeleninu vážia samé pokladníčky, takže nie, nechám svoje ovocie a zeleninu dýchať. Je rozdiel pol kila cibule alebo zemiakov, ale zas, prečo by nemohli poslúžiť igelitky, ktoré skladujem doma? V UK sa tiež recykluje vo veľkom. Nedávno sme dokonca dostali nádoby na kompost, kde sa bude recyklovať živý odpad, zvyšky jedál, dokonca vrecúška z čaju. Tým sa smetie ešte viac zreguluje. Keď sa zamyslím, tak do „black bags“ pôjdu už asi len nerecyklovateľné obaly. Z času načas staré oblečenie, lebo to nechcú recyklovať. Ale aj to sa predsa dá využiť, handry na rôzne účely treba vždy. Zachovalejšie ide do second-handov. Stačí tak málo. Myslieť na naše mladé generácie, na ich budúcnosť, na ekológiu, na ekonomiku. Je to čisto racionálne myslenie. Verím, že ostatní si to myslia tiež. Lebo zatiaľ to vyzerá tak, že po nás prežijú len šváby a igelitky.