Keď sa povie feminizmus, väčšina si predstaví ženskú, ktorá by chlapa v zuboch roztrhala hneď po tom, ako spáli svoju podprsenku. Je to pochopiteľné, pretože každé hnutie má svoj extrémizmus a ten je širokej verejnosti najviac viditeľný.
Feminizmus je však o niečom viac. Skúsme sa na to pozrieť V Británii a Amerike sa feminizmus rozlišuje na tri vlny. Vlny preto, lebo ženy sa v určitých obdobiach hlasnejšie ozývali za svoje práva. Každá z vĺn mala svoje „potôčiky", preto je nemožné hádzať všetky feministky do jedného vreca.
Prvá sa začala v 1840 a trvala do 1930. Ich cieľom bolo získať pre ženy možnosť vzdelávania, zamestnania a právo voliť. V Československu právo voliť dostali ženy až v roku 1920. To nie je ani 100 rokov. Až počas prvej svetovej vojny mali ženy možnosť zamestnať sa na miestach prislúchajúcim mužom, ktorí boli v armáde. Po vojne sa mali vrátiť do domácnosti, a k tým pár druhom zamestnania, pre ktoré sú muži príliš dobré. Ženy však očakávali zmeny v sociálnej a legislatívnej oblasti. Napríklad rovnakú mieru opatrovníctva detí a starania sa o domácnosť, rovnaký plat, rovnakú mieru mravnosti.
Dodnes však platy nie sú vyriešené. Ženy sú posadené do menej dôležitých rôl, ktoré sú slabšie platené. Ale prečo by práve práca učiteľky, typicky ženského povolania, mala byť spoločensky menej potrebná ako práca nejakého manažéra hocikde inde? Nie je, s tým snáď všetci súhlasia. Prečo je potom tak slabo platená? A prečo vlastne práca ženy na materskej, ehm, dovolenke nie je nijako platovo ohodnotená? To predsa nie je ženský rozmar plodiť deti, ale podpora spoločnosti. Takisto ako každá iná práca. Možno ak by to bolo inak, nemusela by celá Európa plakať, že vymiera. Je to predsa na nás ženách, či sa rozhodneme mať deti alebo nemať. V týchto časoch je to naozaj vážne rozhodnutie, pretože ako sa mi zdá, s deťmi žena veľa stráca. Nestačí matky len slovne uctievať, modlám sa predsa nosia dary. A vôbec, s modlami by sa malo úplne skoncovať, vrátiť matky späť kam patria a poriadne ich podporiť. Aj matka má predsa svoje potreby, ktoré musí napĺňať a tak sa vyhnúť frustrácii. Áno, aj matka je človek.
Práve práca dala ženám možnosť oslobodiť sa od mužov. Ak sa tiež podieľajú na rodinných financiách, nemôže jej vyčítať, že býva v JEHO byte, je JEHO jedlo. Ženy chcú všetko, byť dobré matky a manželky a zároveň mať svoju kariéru. Snažia sa to skombinovať. Muži by im pri tom mali vychádzať v ústrety. Vraj strávime 19 hodín týždenne domácimi prácami. Ruku na srdce, kto je vo vašej domácnosti za ne zodpovedný? Ak by to bolo pol na pol, každý má 9.5 hodiny pre svoje záľuby a svoje vlastné rozvíjanie sa. Koľko mužov je však stelesnením Homera Simpsona?
A morálka? Len sa zamyslíme nad tým, akými prívlastkami opisujeme muža, ktorý rád fyzicky spoznáva ženy a ako ženu, ktorá robí to isté. Mená pre ženy sú pejoratívne, kým muž je príkladom nadsamca.
Druhá vlna sa datuje na koniec 60tych rokov 20. storočia kedy ženy obrátili svoj zrak na zobrazenie ženského tela, spoločenské postavenie, násilie páchané na ženách, domáce násilie a znásilnenie.
Žena, ktorá sa nestretla s mužským obťažovaním je šťastná žena. A nie je to len preto, že by sa výstredne obliekala. Mala som na sebe džínsy a tričko keď som dostala otázku v nadpise od mužov, čo si dali obedňajšiu prestávku pri chodníku kadiaľ som prechádzala. Mala som sa im vyhnúť? Prečo? Pretože som mohla očakávať, že budú vulgárni? Neobmedzuje to moju slobodu? Môžete povedať, že ak im zakážem vyjadriť ich „záujem", obmedzujem ich. Ale sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého. Neverím, že by niekomu mohlo toto lichotiť. Alebo iné výrazy, ktoré muži používajú pre ženy. Určite všetci počuli výrazy „to je kosť" alebo „suka". Čo tak kus, piraňa, jebačná, dobrá sviňa, lúšta, samica, stála by za hriech, ludra, mašina, dobrá pecka, prasnica? Pripadá vám niektorý z týchto výrazov lichotivý? Mne sa zdá, že všetky opisujú ženu len ako hračku pre mužove sexuálne chute.
Rada by som dala do pozornosti tieto články:
A vlastne všetky ostatné na tejto stránke.
Názory na tému domáce násilie ma neuveriteľne prekvapujú. Vraj si za to žena môže sama, ak si znaky nevšimla ešte pred svadbou. Zbytočne vyhodené peniaze na kampane. Ľudia, čo sú schopní vysloviť takéto myšlienky asi nemajú kúsok empatie alebo lásky k blížnemu. Upierajú žene základné právo na prístup k informáciám, presne tak, ako to robí ich muž. Násilník totiž neukáže čo dokáže na prvom rande, ale pomaly svoje násilie zvyšuje. Najprv žene nedovolí stretávať sa s rodinou a priateľmi, potom jej zakáže chodiť do práce a potom je to iba krôčik k fyzickému násiliu. Pohár, ktorý sa leskne viac ako v Buckinghamskom paláci nie je dostatočne vyleštený. A tak ďalej. Susedia samorejme nič nepočujú, nebudú sa predsa do nich miešať a ak ju bije, tak si asi zaslúži. Polícia však potrebuje dôkazy. Tie dostane až keď sa nájde mŕtvola. Potom je už každý hrdina. Naozaj to tak musí byť? Je veľmi ťažké vrátiť týranej žene sebavedomie. Je jej vsugerované, že je to jej vina. Dokážete si predstaviť strach, s ktorým žije? Neviem, či som vôbec blízko.
Tretia vlna feminizmu prišla začiatkom 90tych rokov. Začali ju v podstate dcéry feministiek z druhej vlny. Snažili sa o vlastný pohľad na vec. Kým ich mamy pokladali veľké výstrihy, krátke sukne a opätky za utláčanie zo strany mužov, oni ich berú ako svoje právo. Môžu byť zvodné, ale nie sú to bábiky. Tieto ženy sa dostali do typicky mužského sveta - hudby. Chcú za pomoci hudobného telesa priniesť ženám odkaz. Vyšli z neho The Riot Grrrl, punková undergroundová scéna. Ako napríklad Courtney Love. Ženy zakladali hudobné vydavateľstvá, fanziny a kultúrne podujatia. Tieto ženy tiež počúvali nelichotivé mená od mužského publika. Samozrejme, pretože vystupovali inak ako by sa na „dobré" dievča patrilo.
Moderne zmýšľajúci muž priznáva žene rovnaké práva. Je to iba ten, ktorý má strach, že príde o svoje pohodlie, stráca totiž slúžku v domácnosti a jeho sexistické vtipy už nikomu nie sú smiešne. Preto bude vykrikovať, aké je to všetko hlúpe. Je mylné domievať sa, že feminizmus sa snaží rozšíriť rozdiely medzi pohlaviami. Práve naopak, snažia sa ich zmazať. Uvedomujú si, že obe pohlavia sú rozličné, ale majú mať právo na rovnaké zachádzanie v spoločnosti. Zbaviť sa stereotypov je však náročná práca.
Tiež si prečítajte:
http://www.gender.gov.sk/index.php?id=643&sID=2ae4331fe841ed506e3f77af4f488b9d
štúdia od Barbary Stiegler.
