A perfect day alebo slabomyseľné úvahy bokom

Veľa šťastia, zdravia, veľa šťastia, zdravia .... Blablablabla. Čo mám oslavovať? Nechápem pointu. V detsve narodeniny mali zmysel, každý rôčik ma priblížil k dospelosti. Teraz mám bližšie k čomu? K smrti? Moja optimistickejšia kamarátka Ivanka mi pred rokmi vysvetlila, že mám oslavovať úspešne prežitý rok. Veľmi pomaly sa mi jej myšlienka prebíja do hlavy, skvele, som jeden z tých zadubených ľudí, čo majú len a len svoju pravdu.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Tento rok bol veľmi dobrý. Zas som prestala fajčiť, hoci beží druhý tohtoročný pokus, začala som sa otvárať, očividne mením svoje pohľady na život, vďaka, Ivanka , splnila som si niekoľko snov, stretla som skvelého chlapa ... hej, mám čo oslavovať.Súčasťou narodeninového rozmaznávania bol výlet na pláž. Ešte aj slnko vydržalo do večera, hoci tu ani leto nie je zárukou, že sa tak stane. S mojím skvelým chlapom sme strávili deň životom, ktorý závidím zvieratám. Vyvaľovali sme sa na skalách kým sme nevyhladli. Piknik. Potom sme prebrodili najstudenšiu rieku na svete, len aby sme sa mohli vyblázniť v dunách. Obdarúvali sme sa smiechom, šibnutými nápadmi, zaujímavými postrehmi a samozrejme bozkami. Pohodička, spokojnosť. Pár narodenín som premárnila neoslavovaním. To boli tie depresívne roky, keď som sa cítila staro. Staro a mizerne. Vôbec nie som stará, cítim sa na dvadsať, nikto mi netipne môj skutočný vek a som múdrejšia ako to dvadsaťročné decko, ktorým som bola. A čo že sa blížim k smrti, vždy ma zaujímalo, čo bude potom. Ale kým sa tak stane, doprajem si život plný zážitkov, radosti a lásky.