Mám k nim blízko, hlavne k tým spomaleným. Inštinktívne im rozumiem. Však aj ja som jedna z tých prihlúpšich. No a čo keď neviem naspamäť Ludolfovo číslo na 26 miest za desatinnou čiarkou. Viem čarovať. Poznám triky s kartami a dokážem čítať z dlane. Viem sa smiať. Aj na sebe sa zasmejem. Moje činy sú nekonečným zdrojom humoru.
A pretože som vždy bola iná, stala sa zo mňa nezávislá a silná osobnosť. Dokážem povedať nahlas svoj názor. Skúšam aj asertivitu, ale ťažko sa učí. Vždy si uvedomím neskoro, že som zas bola zneužitá.
To je dôvod, prečo s vami končím. Nájdite si iného otroka. Ja mám dosť, stačilo. Chápem vaše prekvapenie, nikdy by ste si nepomysleli, že rohožka prehovorí. Zvyk je železná košeľa, ale dážď spôsobuje hrdzu a tá železo zničí. Buď som hrdza alebo dážď, teraz neviem.
A viete čo? Nepokazím si karmu. Skúsim to ešte s asertivitou a budem rásť a rásť.
Spomienky na moje staré ja nech zostanú uchované pre prípadné opakovanie dejín. Spravím všetko pre to, aby som sa im vyhla.
PS: choď sa dať ostrihať.
