Je tma, noc, hmla a chce sa mi už spať.
Prečo?Prečo ty sa musíš stále zo mňa smiať?
Prečo nič neberieš vážne- neuvažuješ.
Ani nevieš ako ma tým všetkým rozčuľuješ.
Viem, myslíš, si, že si veľmi vtipný,
aspoň mi nerobíš tento svet stereotypný.
Nie, nechcem sa už o tom rozprávať,
budem zase pod perinkou potichúčky nadávať.
Ja sa pôjdem niekde flákať,
zatiaľ, čo ty ma budeš doma čakať.
To by sa ti páčilo?
To by ti k šťastiu stačilo?
Idem spať, zhasínam lampu,
no ty si robíš stále zo mňa srandu.
Posledný krát zhasínam lampu, idem spať,
neopováž sa už nikdy moje sny mi vziať.
Ja som si myslela, že aj keď vyrastiem budeme spolu.
Má to však jeden háčik, no čo? Ty máš smolu.
Ja som už príliš veľká na hračky...