Neviem už v čo veriť mám
Je to stále jedno či niekoho má alebo je sám
Či som ako nedobytná pevnosť alebo dám....
Chcela som konečne niečo nové zažiť
Ale už ma nebaví sa stále snažiť,
A stále niekoho strážiť
Aby mi neodplával s prvým prúdom,
ktorý bude vyhovovať jeho pudom.
Nie som prototyp dokonalej ženy
Ale to sa jednoducho nezmení
Nemám dokonalé miery a nádhernú tvár
Ale myslela som že predsa som len unikátny zjav.
Očividne nie som jedna z mála
Aj keď som si to tak rada nahovárala...
Nechcem prestať dúfať, že sa niekto zjaví
Príde na to že ho so mnou v celku baví
A budeme spolu takí hraví
A nikdy sa nebudeme cítiť starí....
Vraj mam privysoko položenú latku
A že sa pchám tým nepravým do zadku
A oni ma ignorujú na oplátku...
Asi to prestanem všetko takto strašne riešiť
A budem jednoducho bez výčitiek žiť....
