Chcem sa opäť zamilovať do tvojich čiernych vlasov
Nechcem aby si bol mojím krížom ale aj mojou spásou
Veriť ti opäť bez obáv a bezvýhradne
Ale všetko to stále viac a viac chladne....
Bola to vôbec láska tá fraška medzi nami?
Plávali sme niekde medzi realitou a našimi snami
Nikto sa nechcel vzdať pre toho druhého samého seba
A tak si vyberám život bez teba...
Chýbajú mi tie naše nesmelé pohľady
Tvoja ľahostajnosť a moje dohady
Dotyky ktorými precitlo moje telo
Až to všetko z nás vyvrelo...
Už mi neprejdeš nežne po kolene
Už moje sny budú pred tebou navždy zatvorené
Neviem kto viac z nás to pokazil
Ale viem že také niečo si pred tým nezažil...
Zľakol si sa a správal ako malý chlapec
Dala som ti ruku ty si chcel len palec.
Nechávam ti slobodu a možno sa vrátiš
Aj keď viem že zablúdiš a iste sa stratíš...
A keď nie veď nič sa nedeje
Aj tak si mi zobral skoro všetky nádeje
Ja proste pôjdem ďalej skúšať šťastie
Či niekde v baroch, kostoloch alebo na uliciach rastie..
Chcela by som sa ešte poslednýkrát zamilovať do tvojich čiernych vlasov....
Bol si mojím krížom nie však mojou spásou..
