Keď príde na domáce politické kroky dotýkajúce sa vojny na Ukrajine alebo jej aktérov, máme tendenciu vysvetľovať tieto javy s dôrazom na ich medzinárodný dosah. Na tom nie je nič zvláštne, medzinárodno-politické smerovanie Slovenska a okolitých krajín je dôležitá téma. Zdá sa však, že pri vysvetľovaní týchto javov sa niekedy zabúda na, síce menej veľkolepý, ale nemenej dôležitý domáci rozmer.
Príkladom môže byť práve aktuálne dianie, kedy sa vláda, predovšetkým v osobe premiéra, dostala do konfliktu s Ukrajinou ohľadom vopred avizovaného odstavenia dodávok plynu cez jej územie. Komentáre k tejto téme majú tendenciu vysvetľovať tento konflikt predovšetkým ako geopolitický príklon k Rusku, prípadne psychologizujú o Ficovej predstave akéhosi vazalstva voči Putinovi.
Samozrejme, kroky Róberta Fica predstavujú príklon k Ruskej strane, ale motivácia k tomuto jednaniu môže byť omnoho prozaickejšia. Od nového roka začali platiť konsolidačné opatrenia a vláda bude musieť vysvetlovať a ospravedlňovať negatívne dopady, ktoré tieto opatrenia zrejme budú mať na život väčšiny z nás. Zvaľovanie viny za akékoľvek nepríjemnosti, či už právom alebo neprávom, na vnútorných či vonkajších aktérov, je bežným postupom mnohých politikov a nejedná sa o žiaden slovenský ani európsky unikát. Súčasná vláda sa v tomto duchu odvolávala na Oľano a menej uveriteľným spôsobom aj na Progresívne Slovensko. Zdá sa však, že títo vinníci sa začali vyčerpávať, Matovičove ex-Oľano viac-menej vypadlo z hry ako relevantný politický hráč a nevzbudzuje také vášne ako v minulosti a pomerne neohrabané zvaľovanie viny za kroky Matovičovej a Hegerovej vlády na Progresívcov nie je dostatočne silné. Je tu však plyn a dostatočne neobľúbený Zelenskyj, ktorí môžu byť počas nasledujúceho roka ľahko použiteľní práve na vysvetlenie negatívnych dopadov konsolidácie. Kedže v obchode s plynom sa točia obrovské sumy peňazí, tak takáto interpretácia má potenciál stať sa ľahko uchopiteľným zdôvodnením rozličných ekonomických problémov a navyše v nej Ukrajinská vládna garnitúra vystupuje ako záporná postava, čo zrejme koreluje s postojom cieľového publika. V súčasnosti však samozrejme nevieme, či má vláda zámer použiť tému ukrajinského plynovodu takýmto spôsobom.
Je teda celkom jednoducho možné, že súčasný príklon k Rusku nie je motivovaný akousi veľkou geopolitickou hrou, ale snahou o udržanie domáceho politického imidžu vlády. To samozrejme nevylučuje, že toto správanie nemôže mať negatívne dôsledky na medzinárodné postavenie Slovenska, to ukáže až budúcnosť.
