Seniori v domovoch sociálnych služieb častokrát čelia ťažkým životným zápasom. Vyrovnávajú sa so stratou nezávislosti, smútkom, bolesťou, frustráciou a s pocitom, že na nich okolitý svet akosi zabudol.
A predsa – keď sa vo dverách izby objavia zdravotní klauni z Červeného nosa – na ich tvári zažiari úsmev. Ich príchod totiž so sebou prináša závan radosti a ľahkosti, blízkosť i povzbudenie. Všetko to, čo seniorom tak často chýba.
Na rozdiel od detských klauniád v nemocniciach, klauni za seniormi nechodia ako doktori v plášťoch so smiešnymi menami. Prichádzajú ako Emília Kohútová, Božena Straková alebo Juraj Koreň. Ako učitelia, študenti hudby či tanca. Práve cez tieto profesie a záľuby sa k nim chcú priblížiť, aktivovať im pamäť a prebudiť spomienky.
Eva Okoličániová, zdravotná klaunka a koordinátorka programu pre seniorov Smiech nepozná vek, navštevuje domovy sociálnych služieb ako Oľga Havranová. Predstavuje sa ako učiteľka slovenčiny a obrovská obdivovateľka Ľudovíta Štúra. „Na krku nosím jeho fotku v srdiečku. Veľa seniorov ho spoznáva, čo nám následne otvára dvere k ďalším témam. Riešime spoločne literatúru, básne, inokedy svadbu, manželstvo či platonické lásky. Mnoho senioriek takisto miluje Štúra,“ priznáva.
Niečo však funguje ešte viac než slová – hudba. Na známe tóny z mladosti reagujú aj tí, ktorí ledva prehovoria. Niektorí dokonca v sebe nájdu toľko sily, že začnú s klaunmi spievať. „Najradšej majú ľudovky a šlágre, no vedia prekvapiť aj španielskymi či talianskymi pesničkami. Mnohí zo seniorov totiž majú za sebou aktívny život. Niektorí precestovali celý svet a hudba im tieto chvíle pripomína,“ vysvetľuje Eva Okoličániová.
Kým niektoré návštevy sú plné smiechu a rozhovorov, pri senioroch, ktorí už nevládzu ani komunikovať, je zas kľúčový fyzický kontakt – jemné pohladenie, objatie, intenzívny očný kontakt.
„Je majstrovstvom vytvárať bezpečný priestor, ktorý vonia láskavosťou, humorom a človečinou. Preto z celého srdca ďakujeme zdravotným klaunom, ktorí každý mesiac prinášajú našim seniorom kopec zábavy, smiechu a radosti.“
Seniorské zariadenie Seniorville
Klauni si zvyknú so sebou brávať na pomoc aj drobné rekvizity. Ide najčastejšie o veci, s ktorými seniori kedysi mohli pravidelne prichádzať do kontaktu a mohli by byť spúšťačom rozhovorov. Výšivky, podkova, zvonce, staré predmety...
„Rada spomínam na jednu klauniádu, na ktorú kolega doniesol košík plný húb. Spoločne so seniormi sme ich ovoniavali, riešili sme, ktoré poznajú, ktoré sú dobré na praženicu,“ spomína s úsmevom zdravotná klaunka Eva.
Dnes pravidelne navštevuje domovy sociálnych služieb viac ako 25 zdravotných klaunov, aby s ich obyvateľmi vytvárali hlboké vzťahy a prinášali chvíle radosti a blízkosti. Táto práca si však vyžaduje aj osobnostnú zrelosť. „Seniori často hovoria o smrti. Klauni musia byť na to pripravení, aby vedeli správne zareagovať,“ vysvetľuje Eva. Základom je uznať ich pocity a prežívanie – a nezľahčovať ich frázami typu: ‚Veď čo by sme tu bez vás robili?‘ „Ja na to väčšinou poviem, že ma mrzí, že sa trápia a že bude tak, ako Pán Boh dá,“ dodáva.
Seniorské klauniády sa nesú v radostnom duchu spomienok z mladosti, blízkosti a ochoty vypočuť.
Milí naši podporovatelia, ďakujeme, že vďaka vašej pravidelnej podpore môžeme prinášať radosť, nádej a porozumenie aj tým skôr narodeným. Klaunské návštevy sú pre mnohých seniorov závanom života, ktorý si pamätajú z mladosti a tiež pripomienkou toho, že sú stále dôležití.
Ak ešte nie ste medzi našimi darcami, môžete sa pridať do našej červenonosej rodiny práve teraz na www.cervenynos.sk. Spoločne tak prinesieme viac ľudskosti tam, kde je jej najviac treba - aj do seniorských domov. Lebo smiech naozaj nie je otázkou veku!
„Zdravotní klauni neponúkajú len zábavu, ponúkajú pocit blízkosti, pochopenia a úprimného spojenia. Aj bez slov dokážu povedať: Záleží nám na vás."
Riaditeľka zariadenia Domov jesene života
