Blog napísala Markéta Dulavová, zdravotná klaunka z o.z. ČERVENÝ NOS Clowndoctors
...
Predstavujem si, že pán Imrich ráno vstal. Pomaly otvoril jedno okno, potom len tak napoly druhé. Pozrel sa na strop, či tam je stále tá škvrna po tej otravnej mäsiarke...a bola. Niektoré veci v živote zostávajú. Upokojil sa. Mohol začať ranný rituál, ktorý si pán Imrich vypestoval so starostlivosťou sebe vlastnou. Ale dnešný deň bol niečím výnimočný. Pán Imrich síce stále nevedel, čo sa bude diať, ale pripraviť sa treba za všetkých okolností.
S prvorepublikovou eleganciou sa prešiel po izbe. Skontroloval, či sú všetky veci na svojom mieste tak, ako vždy, či jeho vesmír plynie tak, ako vždy. Bolo to tak, ako vždy. Len tá vôňa niečoho neobvyklého vo vzduchu...dávala dnešnému dňu punc výnimočnosti. Pán Imrich sa teda rozhodol dať sa do gala, tým sa predsa nemôže nič pokaziť! Zvolil zvlášť starostlivú úpravu fúzov, hrebeň tiež nezaháľal a zo skrine na neho žmurkal oblek. Pán Imrich prijal hodenú rukavičku. Obliekol si sviatočnú košeľu, kravatu, nohavice a dokonca aj sako. Upravený a precízne oholený sa vydal vítať nový deň.
V spoločenskej miestnosti už to šramotilo, aj mačky pod stolom mňaukali o tom, že sa niečo chystá. Pani riaditeľka pobehovala s tabletom, bolo cítiť vzrušenie aj očakávanie. Pripravovala sa online klaunská návšteva. Dám a pánov skôr narodených tam bolo pár. Ľudia, ktorí keby to bolo možné a napísali každý jednu knihu, boli by to bestsellery.
Pán Imrich sa plný očakávania usadil. Sadol si sám. Elegantne napravil golier a oprášil smietku z rukávu saka. To sako si pamätalo jeho korzovanie po námestí so svojou milou, veselice, oslavy, bitku v krčme „U Kohúta“ a krst jeho vnukov. Už sa to spustilo! Pani riaditeľka, energická žena, ktorá by aj vrabce na streche prehovorila, aby sa išli naobedovať, mávala v ruke zvláštnym prístrojom. Bolo to niečo medzi moderným telefónom a televíziou. A zrazu sa tento zvláštny prístroj dostal aj do rúk pána Imricha. Najprv nevedel, čo sa deje, ale keď sa podíval pozorne, uvidel na obrazovke zdravotných klaunov - Milenku a Ivana. Milenku dobre poznal a oči sa im rozžiarili, keď sa uvideli. Ivana nepoznal a tak ho patrične preskúmal, vľúdne a pozorne.
Pán Imrich tam sedel, bol taký elegantný, sviatočný a krásny. Milenka s Ivanom si to okamžite všimli a zostali v úžase. Ako je to možné, že pán Imrich je taký elegán! To je dar! Milenka ani Ivan nešetrili komplimentmi. Milenka a Ivan videli pána Imricha v celej jeho kráse a dobrote so šťastnou iskrou v oku. Pán Imrich sa nadýchol a povedal: „To všetko kvôli vám.“ Usmial sa a zamával na obrazovku.
zdravotná klaunka Markéta Dulavová / Milenka Ptáčková
