Tento rok som nekúpila ani jeden darček. Nekúpila som ho ani minulý rok, ani predminulý a ani predpredminulý. No a čo. Hneval sa na mňa niekto? Ak áno, tak sa vám moji najdrahší touto cestou neospravedlňujem. Podstata mojích Vianoc spočíva totiž v niečom úplne inom. Tak napríklad si v ten krásny uponáhľaný deň chcem sadnúť za okrúhly stôl, nie s rytiermi kráľa Artuša, ale s neobyčajnými ľuďmi mojej kreatívnej a bláznivej rodiny. Bude tomu síce predchádzať deň naťahovačiek, kto poutiera prach a kto zasa poumýva podlahu, ale aj v týchto drobnostiach sa skrýva čosi výnimočné, čo maličkosť môjho charakteru neskutočne napĺňa.
Bude tam mama. Žena, ktorá ma vynosila vo svojom bruchu, ktorá ma prebaľovala, občas prefackala, keď som prišla domov, ani sama neviem ako. No napriek všetkým mojim lukratívnym úletom ma miluje. Svoju lásku dáva najavo príbehom z pôrodnice. Keď som sa totiž narodila, neplakala som. Mala som nejakú žltačku, či čo. Mamička z toho bola dosť ,,na větvy“. Ani sa jej nečudujem. Začula ma plakať, až keď som bola na chodbe. Samozrejme so sestričkou. Vtedy som chodiť ešte nevedela. Určite mi kúpi nejaký darček. Ona si nedá poradiť. Ale pre mňa bude najväčším darčekom to, že bude s nami. Viem, čo to totiž znamená, ju na Vianoce doma nemať.
Ocino tam bude tiež. Bude si usrkávať z vynikajúcej kapustnice a počúvať ženy jeho rodiny ako ,,bľabotajú“ o tom, že tú rybacinu bolo treba ešte trošku osoliť. Darčeky nekupuje, ale zavše vytiahne z peňaženky aspoň 5 eur na zajtrajšiu diskotéku. To, že za 5 eur sa dnes do diskobaru ani nedostanem, mu radšej nehovorím. Aspoň sa neopijem. On na to myslí tiež, trošku ma už pozná. :)
,,Meine kleine schwestra“ príde až z ďaleka, ale príde. Minulý rok mi dala prostredníctvom Ježiška ružové papuče s podobou prasaťa. Doteraz neviem, čo tým chcela povedať, ale je v nich brutálne útulne, tak sa jej to radšej ani nepýtam. Aj tento rok určite niečo strčí pod konár. Milujem, keď mi posiela darčeky poštou a milujem aj ju, hoci ma vie občas neskutočne vytočiť tou svojou dobrotou. Až nechápem, ako môže žiť na svete niečo také milé. Hoci... :)
,,Brašuleee.“ To je ten, čo mi stále hovorí, že som zdochnutá a lenivá a že diéta sa nedrží štýlom o pol noci klobása s horčicou a dvomi krajcami chleba. Asi pred dvomi rokmi som našla pod stromčekom veľký balík hygienických vreckoviek. Pýtam sa: ,,Čie sú?“ On na to: ,,No tvoje.“ Ja: ,,A to prečo? On: ,,No preto, že si smarkata.“ No nemilujte ho.
Na tieto a iné maličkosti spojené s Vianocami sa veľmi teším. Teším sa aj na to, že si spolu už po neviemkoľkýkrát pozrieme scénu s Tajtrlíkom. Nezáleží mi na tom, čo bude na stromčeku či pod stromčekom. Záleží mi na tom, kto bude sedieť pri tom stromčeku spolu so mnou. Zajtrajšiu neviemkoľkokarátovú nedeľu využijem na návštevu kostola, spoločný obed s ocinom a bratom, pri ktorom si zapálíme štvrtú sviečku adventného venca. Potom sa rozídeme každý po svojom. Počkám si na sestru a potom spoločne počkáme na príchod maminy, aby sme jej pomohli s kuframi. Sadneme si, dáme si kávu, prehodíme pár slov. Budeme spolu a to ma teší na zlatej nedeli najviac. Akciové trojbalenie termo ponožiek nech teší niekoho iného.
