Takmer po štyroch rokoch som sa vybrala na miesto, kde sa začala naplno rozvíjať moja mladosť, i keď môj vek nie je vysoký až natoľko, aby som k nej ešte nemohla občas privoňať. Dôvodom bolo stretnutie s dvoma ľuďmi, ktorí sa trošku pohrabali v mojom živote a vyrobili tam menšiu pozitívne ladenú kôpku, ku ktorej sa vždy rada vraciam. Po diplomatickom zvítaní a krátkej fatickej komunikácii sme sa dostali k téme, ktorú som v ten deň akosi nemala chuť riešiť. K tomu ale neskôr.
Po mojom skonštatovaní, že sa tu v základe, okrem trošku šedivých vlasov navyše a počtu karisblokov v poličkách, nič nezmenilo, sa dotyční začali škľabiť. A potom mi to s ľahkosťou a s menším náznakom humoru vyklopili. Na škole s „miernou“ nečinnosťou „vrchnosti“, ktorá viedla k úpadku odboru ako takého, a taktiež zapríčinila veľmi vážny nezáujem potenciálnych žiakov o štúdium, sa rozhodli vykonať zmenu, a to v podobe podania si prihlášky na výberové konanie na funkciu riaditeľa školy. Prečo? Chceli zmenu. Nechceli už stagnovať. A to vo mne vzbudilo záujem. Diskusiu, ktorú sme následne viedli, rozoberať nebudem. O prehnitých systémoch, lobistických praktikách a podobných veciach ste už počuli asi dosť. Oslím most(íko)m prebehnem až k téme, ktorej sme sa venovali taktiež a ktorá sa nás už týka.
Politiku som nikdy neriešila, a tak to aj zostane. Krátkym rozhovorom o blížiacich sa voľbách vo mne vyvolali okrem iného aj pocit hnusu, ale to dôležitejšie, bola to potreba prevziať zodpovednosť za svoju budúcnosť, ktorá by už mala byť zavesená na mojich pleciach. Doteraz som nechýbala na žiadnych voľbách, ale šla som k nim s cieľom: týchto nechcem voliť a z tých ostatných si už hádam niekoho vyberiem. Dnes idem k voľbám s tým, že viem, koho nechcem voliť a z tých ostatných som si na vlastnú zodpovednosť dôsledne vybrala. Človek je tvor rozumný. A rozum je práve to, čo by sme mali vždy využiť, aby sme sa po každej človečinovskej stránke mali aspoň dobre.
Viem, že dnes je vonku zima a doma príjemne. Viem, že viacerí z vás si povedia, že sa ich to netýka, že im to je jedno. Neviem síce pochopiť, ako môže byť niekto ľahostajný k tomu, že zaňho budú rozhodovať iní v štáte, v ktorom žije, ale som tvor rozumný a žijeme v demokracii, tak to rešpektujem. Keď mi niekto povie, že nevie koho voliť, nemám mu koho poradiť, ale jedno viem. Informačné zdroje sú dnes tak rozsiahle, že v nich aspoň trošku mediálne gramotný občan nájde presne to, čo potrebuje.
Agitovali Štúrovci, ja si len dávam dokopy svoje duševné zdravie, ktoré by malo chuť povedať viac, ale na to, aby nás niekto poučoval, sme príliš hrdí, drzí a starí.
PS: O prepojeniach samosprávnych krajov a školstva viete možno viac ako ja, a teda logicky, výberové konanie vyhrala ,,vrchnosť", i keď to bola „tesnotka by the mačací chlp“.
