Každému z nás je jasné, že naše mestá neboli stavané pre autá a nie sú pripravené na výrazný nárast automobilizmu, ktorého sme dnes svedkami.Kým ešte v 90. rokoch vychádzal jeden automobil na piatich obyvateľov, dnes je to už jeden automobil na každých dvoch obyvateľov (v Bratislave). Tieto automobily potrebujeme zaparkovať tam, kde sa akurát nachádzame bez ohľadu na to či sme doma, v práci, v škole či nakupujeme. Vyznačené parkovacie miesta nestačia a pokiaľ nechceme povoliť parkovanie na tráve, chodníky sú poslednou možnosťou.
Vzdialenosť 1.5 metra vychádza z minimálnej vzdialenosti pri ktorej môžu dvaja ľudia ísť po chodníku vedľa seba. Univerzálne nastavenie tohoto pravidla však spôsobili obrovské problémy v rôznorodých verejných priestoroch, ktoré na Slovensku máme. Vágne zadefinovaná definícia vedie k množstvu problémov najmä:
Pravidlo nepozná výminky a bez regulácie vo forme fyzických zábran či zákazových značiek zabezpečilo kuriózne situácie, napr. parkovanie uprostred námestia.
(foto: SME - Oliver Filan)
Nie je jasné či musia autá na chodníkoch stáť len pri ceste, alebo kdekoľvek pri dodržaní 1.5 metrovej medzery.
Zastávky a priechody pre chodcov sa stali improvizovanými parkoviskami
Zaparkovaný automobil sa stal dominantným uličným prvkom
Vodiči ani policajti nemajú prehľad o tom ako 1.5 metra vlastne vyzerá
Zákon je pravidelne relativizovaný políciou a mestkou políciou
Vytvára priestor pre skúšanie toho čo chodec vydrží
Je dôvodom konfliktov medzi užívateľmi ulíc (automobil vs. chodci vs. polícia vs. samosprávy vs. požiarnici vs. záchranári)
(Ďalšie nedostatky prípadne uveďte do diskusie, aby sme ich mohli doplniť)
Výsledkom je množstvo ulíc, ktoré sú dnes čoraz viac zaberané vozidlami pričom chodcom zostáva čoraz menej miesta. Sťažnosti obyvateľov vybavujú s tým, že "veď musia niekde parkovať". Jeden-a-pol metrové pravidlo sa tak stalo jedným z najviac relativizovaných nariadení vo vzťahu k polícií, čo však vytvára v spoločnosti veľmi nebezpečný precendens, lebo ukazuje, že pravidlá sa vo všobecnosti nemusia dodržiavať.
Naše vlastné skúsenosti sú také, že mimo centra mesta sú policajti schopní tolerovať aj 1.1 metra priestoru s patričným úškrnom do vašej tváre. V centre Bratislavy je to síce prísnejšie a 1,5m sa viac kontroluje, ale 1,5m pravidlo by malo byť uplatňované všade rovnako. Či to súvisí s konkrétnym prevádzkovateľom odťahovacej služby (v Starom meste donedávna Car Towing, dnes podnik miestnej samosprávy) je však na samostatnú polemiku.
Tu na Riazanskej ulici spôsobilo 1.5 metrové pravidlo to, že bola jedna strana tejto frekventovanej ulice pre chodcov ťažšie priechodná. Našli sa tu vozidlá nechávajúce 1.1 metra pričom väčšina nechávala 1.3 metra pre chodcov. Preto som sa rozhodol spraviť na chodníku značky, ktoré predpísanú vzdialenosť zobrazia a zrazu začali všetci 1.5. metra dodržiavať. Po čase som tu začal parkovať tiež, lebo mám istotu, že nechávam chodcom dosť miesta a je tu väčšia šanca zaparkovať ako na upchatom dvore.
Dnes pravidelne značíme 1.5 metrové značky, ktoré na mnohých miestach pomohli zlepšiť situáciu. Celú mapu môžete nájsť TU. Budeme vďační za každý podnet a značky spravíme, kde treba. Svoje podnety nám posielajte do diskusie, alebo na našu facebookovú stránku.
Naše značky nie sú riešením parkovacej politiky v Bratislave a ani ním nechcú byť. Sú len priateľskou prosbou všetkým vodičom, aby mysleli aj na chodcov a nechali im aspoň toho 1.5 metra.
1,5m pravidlo pre parkovanie sa ukazuje ako zle nastavené, nedostatočné a navyše nedodržiavané. Nerieši situáciu v meste, ale práve naopak prispieva k výraznej degradácií kvality verejných priestorov, znižuje komfort a bezpečnosť peších na uliciach. Tvárime sa, že je v poriadku, že sa porušuje, "veď čo máme robiť, keď nie je kde parkovať". Nie je čas prehodnotiť toto pravidlo a snažiť sa nájsť iné riešnia pre súčasnú situáciu?
Nuž a na záver nezabúdajme, že chodník je od slova "chodec" a nie od slova "automobil".
Matúš Čupka
Zelená hliadka
