Bratislavské "krtince"
Podobných pascí na nepozorné nohy či kolesá kočíkov nájdeme v Bratislave tisíce. Akosi sme si zvykli na to, že chodíme len po tej rovnejšej časti chodníka. Ten môže mať pokojne aj 3 metre na šírku, ale čo z toho, keď je posiaty menšími či väčšími "krtincami". Kľučkujeme potom zľava doprava ako dáma čítajúca knihu, ktorá ma obchádzala pri zatĺkaní krtincov na Riazanskej. Nemusela ani pod nohy pozerať, svoju trasu poznala.
Sám som ich evidoval iba okrajovo a to najmä na Prístavnom moste, kde som sa za mladších čias preháňal s otcom na bicykli. Vtedy, pred pätnástimi rokmi som vedel, že ľavá strana v smere do Petržalky je rovnejšia a tak som do hrboľatého úseku zabiehal len keď som sa vyhýbali oproti idúcim cyklistom. Prípadne som to bral ako bola výzvu a v rámci hry som sa snažil vyhnuť všetkym krtincom.
Zaujímal som sa sporadicky o to, prečo vôbec podobné krtince vznikajú a názory sa zhodli, že ide jednoducho o nekvalitne položenie liateho asfaltu, kedy sa betón pod asfaltom nenechal dostatočne dozrieť. Výsledkom je chodník, kde sa medzi betónom i asfaltom zhromažďuje voda či vzduch a ten rozťahuje drobné komôrky, v ktorých sa nachádza.
Ako na to?
Rýchla odpoveď je jednoduchá, vymeniť povrch chodníka ako tak spravil miestny úrad v mestskej časti Petržalka. Lokálna úprava, kedy by došlo len k výmene poškodených častí, by spravila z chodníka akúsi dvojfarebnú šachovnicu. Je preto nevyhnutné chodník obiť na betón a vyliať novú vrstvu asfaltu. Na podobné krtince na nových chodníkoch už nenatrafíte, technológie za posledné dve desaťročia našťastie pokročili.
Poďme však späť do Bratislavy v roku 2016. Žijeme totiž v meste, kde sa za štandard považuje plátanie výtlkov metódou sypania nového asfaltu priamo do neupraveného výtlku, a kde sa považuje výmena celého úseku cesty či výmena povrchu chodníka za nadštandard.
Môžeme napísať e-mail samospráve, môžeme dať podnet na Odkazprestarostu.sk a čakať, že sa to dostane ne samosprávny to-do list najbližšie roky. Alebo môžeme aj my sami niečo spraviť. My sme začali veľkým experimentom na Odborárskej ulici. Nachádza sa tu cyklotrasa, kde narátate možno aj 500 krtincov najrôznejších veľkostí. Cyklisti preto radšej jazdia po ceste bez krajnice, kľučkujú po cyklotrase, alebo jazdia po tráve.
V rámci nášho SpotFixu na Odborárskej sme vyskúšali metódu, kedy sme najskôr starý asfalt rozbili a nahradili ho novým materiálom. Skúšali sme tiež najskôr krompáčom prepichnúť asfaltový krtinec a tiež krince zabiť len kladivom. Akciu sme zrealizovali v lete, takmer sme od tepla skolabovali, ale cyklotrasu sme zarovnali.
Na naše sklamanie sa však zopár krtincov objavilo na nových miestach. Dnes krtince na Odborárskej síce nájdete, ale je ich podstatne menej. Zatiaľ. Naša akcia nemala totiž za úlohu adoptovať si problém tejto cyklotrasy, ale len ukázať ako sa dá proti krtincom zakročiť. Získali sme čas – či už pre Magistrát, alebo novomestskú samosprávu, aby v duchu deklarovanej podpory mestskej cyklistiky povrch tejto už existujúcej cyklotrasy vymenili a tým ju sfunkčnili.
Naše experimentovanie s rôznymi postupmi zarovnávania ukázalo, že najlepšie výsledky sme dosiahli jednoduchým rozbitím krtinca kladivom. Dokúpili sme teda ďalšie dve kladivá a s troma kúskami si vybrali naozaj veľké sústo – krtince na cyklolávke Prístavného mosta.
Náš antikrtincový SpotFix na Prístavnom moste sa opäť natiahol do dvoch vyčerpávajúcich akcií. Výsledok je však cítiť a ľudia teraz využívajú celú šírku cyklolávky.
Teraz je na správcovi komunikácie – či už na Národnej diaľničnej spoločnosti, alebo na našom Magistráte, aby vymenili celý povrch a spríjemnili cestu tisíckam cyklistov, ktorí po nich najmä v lete jazdia.
Ešte pred rokom som krtince periférne vnímal na viacerých našich uliciach. Po SpotFixoch na Odborárskej a na Prístavnom moste ich vidím takmer na každom pôvodnom chodníku. Aj na ulici, kde bývam a kde som ich spolu s kamarátom Jarom zlikvidoval.
Niekde vnútri si však uvedomujem, že prosby o starostlivosť o chodníky sú asi ešte predbiehaním doby. Dnes sú prioritou autá a cesty pre ne. Rovnako mi je však jasné, že nepostačí ani 15 miliónová dotácia, ktorá má slúžiť na opravu vybraných komunikácii a priestorov. Tá ma za cieľ prezenentovať Bratislavu v lepšom svetle v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Suverénne najväčšia časť prostriedkov však pôjde na opravu ciest a chodníky sa zas odložia na neskôr.
Dojem "bratislavské cesty sú rozbité" sa opravením pár desiatok kilometrov nepodarí zvrátiť a tak sa budú naše bratislavské samosprávy naďalej predbiehať v množstve eur na opravu ciest. Optimisticky však stále chcem veriť, že sa nájde aspoň jedna mestská časť?, ktorá sa rozhodne dať porovnateľný dôraz na opravu chodníkov.
Matúš Čupka
Zelená hliadka
www.facebook.com/zelenahliadka
