Ešte pred dvoma rokmi nebolo nič výnimočné vidieť celé aleje reklamných plachiet, ktoré na seba upozorňovali po celom meste (celá mapa lokalít: http://goo.gl/yWKeEH). plachty zväčša reprezentovali rôzne pochybné spoločnosti ponúkajúce poistenie, výrobu reklamy, prezutie pneumatík, zľavy, škôlky a podobne (album tu: http://goo.gl/KKLixh). Spájala ich všeobecná lacnosť, uchytenie eskapáskami o zábradlia, výrazné farby a ich umiestnenie v rozpore so zákonom.
Túto formu reklamy totiž nepozná v Bratislave platné nariadenie o prenájme verejných priestorov a preto za ne nemôže byť vyrúbená daň kompenzujúca napríklad zníženú kvalitu verejných priestorov a obťažovanie pútačmi. Tým, že sú tieto plachty umiestnené na zábradliach pri cestách totiž dochádza k porušeniu zákona o cestnej premávke, najmä §60, podľa ktorého “Na ceste a na mieste pri ceste sa nesmú umiestňovať veci, ktoré...by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky”. Odsek 10. rovnakého paragrafu potom hovorí, že miestom pri ceste je aj “dopravné zariadenie”, ktorým je aj zábradlie postavené pri ceste či v križovatke. Ďalej §8 ods. 12 Cestného zákona zakazuje umiestňovanie transparentov či reklamných zariadení na križovatke, alebo v rozhľadovom poli vodiča.
Z tohto vyplýva, že samosprávy by mali tieto plachtičky odstraňovať alebo aspoň vyzývať na ich odstránenie na základe tohto rozporu so zákonom. Tie však z podobného konania majú strach, dôvodom môže byť aj nezáujem o problematiku či neochota konať. Bannery sú totiž chránené pravidlami ochrane súkromného vlastníctva. S výnimkou nepravidelných PR akcií sa tejto problematike systematicky nevenujú. Samospráva totiž nemôže svojvoľne odstrániť baner, lebo sa tým dopúšťa poškodenia súkromného majetku, za ktorý môže byť súdená. Vzniká tak absurdná situácia, “čiernu” reklamu môže podľa súčasnej legislatívy odstrániť iba jej majiteľ, ktorý sa k nej však samozrejme neprihlási.
Jednoznačný zákaz podobného typu reklamy spojeného s pokutou za umiestnenie podobného reklamné zariadenia a postupu odstránenia či navrátenia plachty jeho majiteľovi v mestskom nariadení, ktoré vytvorenie a schválenie ovplyvniť nevieme. Jedinou našou možnosťou ako prispieť k zníženiu množstva týchto plachiet tak bolo informovanie verejnosti o tom, aký je právny status tohto druhu reklamy a vytvorenie mapy lokalít, kde sa tieto plachty koncentrujú.
Po spísaní jednoduchého prehľadu legislatívy v oblasti povoľovania reklamy, zmapovaniu plachietých lokalít a vytvorení čiernej listiny spoločností umiestňujúcich plachty si po dvoch rokoch môžeme povedať, že Bratislava nad plachtovou reklamou vyhrala dôležitú bitku. Preč sú stovky týchto plachiet. Ale...plachty sa ešte stále zvyknú objavovať na rovnakých zmapovaných miestach. Či už je to v súčasnosti koncert Michala Davida, preteky na Slovakiaringu a mnohé iné.
Samostatnou kategóriou sú plachty umiestňované samosprávami. Tými istými miestnymi úradmi, ktoré by mali dohliadať na dodržiavanie zákona. Je bežné vidieť plachty Račianske vinobrania (MČ Rača), Vrakunskych hodov (MČ Vrakuňa), Karloveských hodov (MČ Karlová Ves), Svätojurského vinobrania (OÚ Svätý Jur) a podobne.
Chceli by sme preto aj touto cestou vyzvať súkromných podnikateľov a najmä samosprávy, ktoré by mali ísť príkladom, aby prestali využívať nelegálnu plachietú reklamu umiestnenú na zábradliach pri cestách. Nezabúdajte, že v Bratislave pôsobí nielen Batman s Robinom, ale aj čoraz väčšia skupina obyvateľov, ktorí nechú žiť v Bilboardovom-plachtovom-ceduľkove.
Týmto sa naša pozornosť presúva k ďalšej forme reklamy, o ktorej budeme informovať už v pondelok 6.10. na tomto blogu. Bude ilustráciou neporiadku, ktorý spôsobil dnešný chaos v umiestňovaní všetkých možných vonkajších reklamných zariadení útočiacich na naše zmysly.
Prehľad o situácií v Bratislave (kliknite na ľubovoľnú ulicu):
Matúš Čupka
Zelená hliadka
www.facebook.com/zelenahliadka
