Na základe takéhoto prieskumu vieme zistiť, na ktorých miestach chýbajú odpadkové koše, lepšie nastaviť systém čistenia ulíc a vyprázdňovania košov, vieme identifikovať zdroj odpadkov a popísať vzorce správania ľudí, a tak prijať účinnejšie preventívne opatrenia či nastaviť aktivačné kampane, ktorých výsledkom budú čistejšie ulice.
Aké odpadky sa na ulici vyskytujú?
Zatiaľ sme na začiatku nášho malého skúmania. Spravili sme 3 zbery na 450m úseku Riazanskej ulice, vyzbierali sme 1283 kusov odpadkov a spravili malú štatistiku. Určite sa nedá povedať, že táto vzorka je postačujúca na definitívne závery, ale prvé výsledky stoja za zmienku.
23% z odpadkov tvorili obaly cukríkov, keksíkov a nápojov. Pravidelne na ulici nachádzame vo veľkom počte najmä obaly z cukríkov a bonbónov (50 - 70 kusov pri každom zbere na 450m úseku ulice). Nikdy sa nevyskytujú samostatne, pričom , vždy v ich blízkosti nájdete viacerých “kamarátov” rovnakého druhu. Typickými miestami sú okolie zastávok MHD, predzáhradky a vchody do obytných domov. Je zaujímavé, že tento typ odpadu končí na zemi tak jednoducho. Obaly od cukríkov, keksíkov a iných snackov nie sú typ “špinavého” odpadu, ktorý by nemohol vydržať v našich vreckách po najbližší kôš.
Noviny, letáky, propagačné materiály a drobné papierové útržky tvoria zhruba 16%
z vyzbieraných odpadkov. Útržky novín, letákov a propagačných materiálov často nachádzame najmä pri vstupoch do obytných domov. Obyvatelia ich dostávajú do svojich schránok, odkiaľ sa potom niekedy tieto materiály vyberú na malý výlet ulicou.
Veľmi početnú skupinu odpadkov tvorí odpad súvisiaci s fajčením. Špaky, krabičky z cigariet, papieriky a celofánové obaly, niekedy aj zapalovače. V našom smeťozberačskom kýbliku takéto nálezy tvorili 15%. Musíme však podotknúť, že sme nezbierali všetky nedopalky z predzáhradok a ani okolo zastávok MHD. Ak by sme zbierali úplne všetko, určite by to bola najpočetnejšia skupina odpadkov na ulici. Miesta nálezov sú predovšetkým zastávky MHD, vchody do bytoviek či vstupy do prevádzok (reštaurácia, hotel). Je evidentné, že sú špecifické miesta, kde ľudia čakajú alebo kam chodia pravideľne fajčiť. Z odhodeného ohorku však nevyrastie nová cigareta.
Samostatnou skupinou sú plastové tašky, sáčky a rôzne plastové obaly. Tie tvoria zhruba 10% z toho čo sme našli. Všetci vieme, že tašky a sáčky sú sťahovavé druhy odpadu a radi poletujú z miesta na miesto. Kríky v predzáhradkách pritom slúžia ako účinné lapače.
Zaujímavou kategóriou sú aj cestovné lístky a bločky z obchodov. V našej vzorke tvoria 8% z celkového množstva odpadkov. Svedčí to o tom, že umiestnenie odpadkových košov na zastávkach MHD je buď nevyhovujúce alebo nepostačujúce. Koše by sa mali nachádzať aj pri potravinách a obchodoch na viditeľných miestach a v dostatočnom počte. Naša skúsenosť však potvrdzuje pravý opak.
Špeciálnu kategóriu sme založili pre papierové vreckovky. Tie tvoria zhruba 7% odpadkov, ktoré nachádzame na ulici (doteraz 94 kusov pri 3 zberoch). Je to dôkaz chrípkovej sezóny, bezohľadnosti alebo len chýbajúci vzťah k svojmu vlastnému okoliu? Vyzerá to tak, akoby si ľudia mysleli, že sa papierové vreckovky pri prvom daždi rozpustia. Pravda je však taká, že zostávajú na ulici celé mesiace.
Zaujímavou skupinou odpadu na uliciach sú zvyšky z jedál. Na Riazanskej síce takýto odpad tvorí len 1% z toho čo nájdete na ulici, no vždy prekvapia šupky z pomaranča, mandarínky, banánov, alebo ohryzky z jablka. Predpokladáme, že tí, ktorí ich odhadzujú to robia v domnení, že sa takýto odpad rýchlo rozloží a zahnojí trávniky, prípadne, že tým nakŕmia nejakého ježka. Avšak tí, ktorí majú skúsenosti s kompostovaním vedia, že to nie je také jednoduché a nejaký čas potrvá, kým sa takýto bio odpad položený na trávniku naozaj rozloží a zmizne z ulice.
Zvyšných 20% odpadkov tvorili rôzne predmety ako napríklad perá, štipce na prádlo, kúsky izolačných pien, polystyrény, úlomky z puklíc a rôzne neidentifikované kúsky plastov a kovov a iných pokladov.
Poznámka: Uplynutie polčasu rozpadu neznamená, že odpad "zmizne", ale že sa materiál rozloží a nedrží už svoj tvar. Zvyšky prenikajú do pôdy, do ovzdušia, alebo sa stávajú neželanou potravou pre živočíchy. Zároveň zvyšky naďalej hyzdia naše ulice, mestá či prírodu.
Už mimo týchto vzorkovacích zberov sme si spravili samostatný zber cigaretových ohorkov. Ako sme už písali v kategórií “odpad súvisiaci s fajčením”, tento druh odpadu je na našej ulici najbežnejší a najpočetnejší. Cigaretové nedopalky úplne prirodzene končia na zemi, bez toho, aby sa nad tým niekto pozastavil. Chceli sme vedieť, koľko nedopalkov nájdeme na 200m2 okolo autobusovej zastávky. Množstvo, ktoré sme vyzbierali, sa nedá odbyť mávnutím ruky a podľa nás si tento problém zaslúži zvláštnu pozornosť.
Každá ulica má určite svoje vlastné zloženie odpadkov v závislosti od typu prevádzok, funkcií, skupiny obyvateľstva. Riazanská ulica nepredstavuje reprezentatívnu vzorku pre celú Bratislavu, ale získavame tu prvotný náhľad do problematiky špinenia ulíc-. Časom sa hádam presunieme aj do ďalších lokalít.
Ako nám takéto zistenia pomôžu?
Na to, aby mohla byť pripravená účinná stratégia prevencie znečisťovania ulíc, je nutné pochopiť faktory, ktoré ovplyvňujú správanie ľudí vo vzťahu k znečisťovaniu prostredia odpadkami. Už len na základe toho, že poznáme miesta výskytu, množstvo a druh odpadkov, vieme určiť napríklad to, na ktorých miestach sú odpadkové koše potrebné. Napríklad takými miestami sú zástavky MHD, miesta pri zariadeniach rýchleho občerstvenia, pri vstupoch do potravín, na veľkých alebo dôležitých priechodoch pre chodcov a pod. Pri prieskume zistíme aj menej obvyklé miesta ako napríklad okolie vstupu do reštaurácie / hotela, ktoré je posiate cigaretovými nedopalkami a krabičkami.
Zistenia nám pomáhajú pochopiť aj dôležitosť dizajnu a umiestnenia odpadkových košov. Napriek tomu, že Riazanská ulica má množstvo odpadkových košov, tie nie sú vždy dobre viditeľné (šedé, nekontrastné farby), nie vždy sú na tom správnom mieste, alebo nie vždy majú dostatočne veľkú kapacitu prípadne veľký otvor na vhadzovanie odpadkov. To vidíme z množstva smetí, ktoré sa často povaľujú práve v ich okolí. Zanedbané okolie následne podporuje neželané formy správania, “však na tom nezáleží keď netrafím do koša, aj tak okolo leží množstvo odpadkov”.
Ďalšia vec, ktorú vieme z vyzbieraných odpadkov dedukovať, sú skupiny ľudí, ktorí znečisťujú ulice odpadkami. Lístky z kina, plechovky z energetických nápojov, obaly z rýchleho občerstvenia a pod. Alebo pravideľne sa vyskytujúce obaly z hašleriek či iných mentoliek pri vstupe do bytovky tiež vedia čo to povedať o majiteľoch, ktorí sa ich zbavili. Poznanie skupín “odhadzovačov” je užitočné napríklad pre možnosť zacieliť vzdelávacie a osvetové kampane podporujúce čistotu v meste. Konkrétnym typom “odhadzovačov” sa budeme venovať v ďalšom článku.
Matúš Čupka a Zuzana Žúžiová
Zelená hliadka
www.facebook.com/zelenahliadka
www.zelenahliadka.sk
