Nikto nepopiera že reklama je pre podnikanie užitočný nástroj. Bez toho, aby o vás ľudia vedeli, jednoducho ťažko predáte svoj produkt. To, čo sa však stalo v Bratislave po roku 1989, sa nedá nazvať inak ako „reklamnou horúčkou na divokom východe“. Bilboardy postupne obsadili mesto pričom v tomto desaťročí ustupujú klasické bilboardy čoraz sofistikovanejším či mohutnejším formám reklamy. Pribúdajú megaboardy, ultraboardy, rôzne osvetlené plochy, kocky potiahnuté plachtou, nálepky na chodníkoch, logá nastriekané sprejom na hrádzi, rôzne divnosti,...
Verejný priestor je dnes prepchatý reklamou a sedliackym rozumom mi z toho vyplýva, že by tým pádom Bratislava mala byť jedno z najbohatších miest, čo sa týka príjmov z reklamy. Príjem z reklamy by mal tvoriť významný podiel príjmov mesta. Obeta, ktorú ako Bratislavčania robíme, by sa mala nejak prejaviť. Aká je však pravda? Podľa oficiálnej dôvodovej správy eviduje bratislavský magistrát 1 500 reklamných zariadení s tým, že na jeho majetku je 500 nosičov. Príjem z tejto reklamy dosahuje 600 000 eur vrátane nájmu z ďalších 405 nosičov, ktorým nebola predĺžená zmluva (zdrojom údajov je neschválené uznesenie z marca 2014). Toto je žalostne malá kompenzácia v porovnaní s tým, čo ako Bratislavčania obetujeme.
Tu sú najvýznamnejšie riziká reklamy:
Presycovanie jedinca nevyžiadanými informáciami, ktoré je hrozbou pre jeho psychickú pohodu.
Devalvácia ulíc, námestí a ďalších mestských lokalít strácajúcich svojho ducha a meniacich sa na nosiče reklamy.
Nejasný efekt vonkajšej reklamy pri možnostiach 21. storočia.
Priestor pre korupciu a klientelizmus v prípade spolupráce medzi reklamnými spoločnosťami a politikmi (masívne predvolebné bilboardové kampane).
Negatívny dosah na atraktivitu mesta či na jeho turistický potenciál a prispievanie k nevhodným podmienkam pre rozvoj turizmu v mestách a obciach.
Negatívny dosah na bezpečnosť dopravnej premávky.
Znižovanie kvality života v meste vďaka devalvácií atraktivity verejných priestorov.
Znehodnotenie nehnuteľností a ich vzhľadu.
Nárast kriminality a vandalizmu spojených s priťahovaním nelegálnych výlepov či iných prejavov nelegálnej reklamy.
Komercializácia verejných priestranstiev a podriadenie mesta reklame.
Potláčanie identity či rôznorodosti mesta, násilné pretláčanie globalizácie a zvyšovanie uniformity.
Hrozba pre životné prostredie spôsobená výstavbou pútačov na čoraz nedostupnejších miestach.
Znižovanie vzťahu jednotlivca k mestu, kde žije.
Svetelný smog spojený s osvetlenými reklamnými plochami.
Otázna etická a morálna hodnota vonkajšej reklamy.
Stimulácia neudržateľného konzumu a spotreby.
V mestskej reklame je neskutočný chaos. Samosprávy nevedia, koľko majú reklamných plôch na svojom území, nereagujú na infožiadosti (iba 4 zo 14 samospráv nám zaslalo zoznam reklamných zariadení, ostatné zoznam nemajú), nevedia alebo sa boja identifikovať nelegálne nosiče, ak patria tej-ktorej firme. Oficiálne čísla sú skôr z roku 1996 ako z roku 2014. Vonkajšia reklama je natoľko zisková, že ešte dnes sa nám pripomína Krajcer s Frešom z posledných regionálnych volieb. Nuž a keďže je reklamných zariadení mnoho, treba vymýšlať nové formy, ktoré staré presvietia či zakryjú. Aj preto tu máme dve nové digitálne plochy na Trnavskom mýte.
Pre lepší prehľad o koncentrácií vonkajšej reklamy v Bratislave sme pre vás pripravili fotografie, ktoré vám najskôr ukážu fotografiu ulice, následne zvýraznia plochy oranžovou farbou a na záver vám reklamné plochy zrátajú.
Stačí si vybrať jednu z adries:
Určite sa pýtate, ako znížiť túto neúnosnú koncentráciu reklamých zariadení, tak tu je zopár receptov:
Spraviť "Audit reklamných zariadení Bratislavy" – koľko a akých druhov reklamy v meste vôbec máme.
Nekompromisne odstrániť reklamné plôchy bez nájomnej zmluvy a neplatiacich nájom.
Odstrániť reklamné zariadenia z verejných majetkov – parky, školy, úrady či iné nehnuteľnosti či areály v majetku samospráv majú slúžiť svojej funkcií a nie byť nosičom reklamy.
Vytvoriť cenovú mapu Bratislavy – platí sa podľa lukratívnosti lokality a nie plošne.
Spoplatniť reklamné zariadenia sa za m2 reklamnej plochy, nie za plochu, ktorá je priemetom reklamného zariadenia do pôdorysu,
Schváliť všeobecne záväzné nariadenie o vonkajšej reklame, ktoré zadefinuje, aký druh reklamých zariadení je v akých prípadoch príspustný a aký nie.
Vytvoriť a implementovať koncepciu vonkajšej reklamy, ktorá popíše vzhľad reklamných zariadení, akým spôsobom majú byť umiestnené, aký priestor musia nechať chodcom či cyklistom, v akej koncentrácií môžu byť a podobne.
Presunúť kompetencie regulujúce reklamu na oddelenie hlavného architekta, tak aby rozhodovala odbornosť a nie politické konexie.
Regulovať reklamné zariadenia na súkromných pozemkoch – jednotnosť schvaľovacieho procesu sa musí vzťahovať aj na reklamné zariadenia umiestnené na pozemkoch súkromníka. Vonkajšia reklama totiž pôsobí na nás všetkých.
Toto sú nástroje, ktoré sú dlhé desaťročia normou vo vyspelých mestách a tie adekvátne k tomu vyzerajú. Všade tam sa našli politici a osobnosti, ktorí sa nebáli klepnúť reklamkám po prstoch a otočiť situáciu tak, aby reklama dopĺňala mesto – a nie ako to vidíme v Bratislave, kde mesto je reklamným nosičom. Z tohto dôvodu na toľko omieľaný argument reklamných spoločností, aby sme si najskôr spravili poriadok s čiernou reklamou a potom sa bavili o bilboardoch, jednoducho nemáme čas.
V porovnani s týmito opatreniami vyzerá nedávna správa o vytrhaní 189 ceduliek Magistrátom ako výkrik školáčika k pani učiteľke: „Aha, čo som urobil!“ ukazujúc detskú kresbu mimozemšťana kričiaceho „Ahoj pozemšťan!“
Matúš Čupka
Zelená hliadka
