Niektoré zákony obsahujú ustanovenia stanovujúce, že zasadanie, resp. rokovanie určitých orgánov povinných osôb alebo určité úkony orgánov verejnej moci sú „neverejné". Neverejnosť týchto zasadaní alebo úkonov znamená, že prebiehajú iba za prítomnosti členov konkrétneho orgánu alebo účastníkov konkrétneho konania a bez prítomnosti iných tretích osôb alebo bez prítomnosti verejnosti. Nie je preto možné odoprieť poskytnutie informácií týkajúcich sa konaní bez účasti verejnosti.
Utajovaná informácia musí súčasne spĺňať dve podmienky (znaky) - musí existovať potreba chrániť informáciu v záujme Slovenskej republiky (tzv. materiálna podmienka) a zároveň informácia musí spadať do oblastí utajovaných skutočností určených nariadením vlády SR (tzv. formálna podmienka). V opačnom prípade musia byť informácie povinne zverejnené.
(1) Utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o:
a) nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci,
b) trestnej činnosti verejných činiteľov,6)
c) nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami,
d) závažnom ohrození alebo poškodení životného prostredia, života a zdravia,
e) platových náležitostiach, hmotnom zabezpečení a hmotných výhodách verejných činiteľov.
V prípade, že povinná osoba odmietne informácie zverejniť, tak musí podrobnejšie odôvodniť, prečo by zverejnením informácie mohlo dôjsť určitej ujme. Zoznam utajovaných skutočností zostavený vedúcim nie je záväzným predpisom. Záväznými sú iba oblasti utajovaných skutočností stanovené nariadením vlády. Zároveň podľa § 8 ods. 2 zákona o slobode informácií porušením alebo ohrozením bankového tajomstva nie je tiež zverejnenie zmluvy podľa § 5a zákona o slobode informácií, čím sa zabezpečuje, aby bankové tajomstvo nebolo právnou prekážkou zverejňovania zmlúv.
Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie
a) týkajúcej sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo,
b) o znečisťovaní životného prostredia,
c) ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie,
d) o štátnej pomoci
Obchodné tajomstvo je definované v § 17 Obchodného zákonníka.85 Ide o „všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré:
•majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu,
• nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné,
•majú byť podľa vôle podnikateľa utajené
•podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje".
Podnikateľ musí mať nielen vôľu utajiť informáciu, ale ju musí aj prejaviť. Prejav vôle možno urobiť výslovným označením informácie za obchodné tajomstvo (najlepšie písomným), ale za určitých podmienok aj prijatím potrebných opatrení organizačnej povahy smerujúcich k utajeniu informácie (fakticky). Tieto informácie a potvrdenie od podnikateľa musí dodať verejná inštitúcia.
Podľa názoru súdu však povinná osoba podľa zákona o informáciách nemôže odmietnuť informácie,
ktoré sú obsahom zmluvy či iného dokumentu, s poukazom na jeden prípadne dva aspekty (napr. obchodné tajomstvo a dôverný charakter informácií), ak čo len jedna časť zmluvy či iného dokumentu, alebo jednotlivé informácie v ňom obsiahnuté, nemajú takýto charakter chránenej informácie. To znamená, že verejný orgán musí zverejniť aspoň tú časť zmluvy, ktorá nie je utajovaná skutočnosť. Zákon o slobode informácií, podľa ktorého sú orgány verejnej moci povinné postupovať, v žiadnom prípade nepodmieňuje sprístupnenie zmluvy súhlasom druhej zmluvnej strany.
Podnikateľ, ale napríklad aj štát, obec či vyšší územný celok, musia počítať s tým, že ak zmluva uzavretá medzi nimi navzájom obsahuje informácie, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami, bude podrobená kontrole zo strany verejnosti.
V prípade žiadania informácií o platových pomeroch vo verejnej správe sa sprístupňujú nasledujúce osobné údaje:
a) titul,
b) meno,
c) priezvisko,
d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo
činnosť vykonáva,
g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
Tu treba vnímať, že u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv. Porušením ochrany osobných údajov nebude ani sprístupnenie informácie o tom, ktorá konkrétna osoba uskutočnila určitý úradný úkon alebo ktoré konkrétne osoby sú členmi orgánov alebo komisií zriadených orgánmi verejnej moci.
Matúš Čupka
Zelená hliadka
https://www.facebook.com/zelenahliadka
Tento článok je založený na publikácií P. Wilfling (2010) Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, Via Iuris, voľne stiahnuteľná tu: http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/publikacie/zpibrozura.pdf
