Bol to ten miláčik mestských, či opustených. Pani sa až s prehnanou láskou o neho starala. Možno si nahrádzala lásku chýbajúceho dieťaťa, či rodiny. Ona, zjavne jej matka a malý biely psíček. Myslím si, že psy nerozumejú slovám, maximálne intonácii hlasu, ale tá pani ho proste milovala. Rozprávala, čo všetko si museli spolu prežiť, aké choroby, pri tom stále sledovala, čo robí, hladkala ho, hýčkala.
Muž. Niečo si už prežil, stredná vrstva. A čo vlastne dnes znamená stredná vrstva? Sadol si otraseným a mierne znechutením pohľadom, otvoril si pivo a nechal sa unášať.
Mladí, ktorí sa strácali v hudbe alebo zamilovaní stratení v opojení zamilovanosti, či stratení vo filme, v knihe, v skriptách.
Sedela som. Po určitom čase som si všimla, že človek vedľa mňa si niečo šepoce. Myslela som, že sa učí a som si všimla jeho silne nezávislácky štýl. Mal v ruke „pátričky“ Hare Krishna, Hare Rama, Hare, Hare....Bol to malý obrad a nevadilo, že to bolo na verejnosti. Po chvíľky vybral bylinky, zapálil vonnú tyčinku až sme si všetci mysleli, že obrad skončil....A potom to začalo celé od začiatku. Mladý a zapálený. Potom nám dal vizitku, či sa nechceme pridať k sekte Hare Krishna.
Zvláštne sú cesty vlakom....zvláštnosti ľudí, zvláštnosti životov, chvíľ, prichádzajú....odchádzajú....a keď prídu znova....už dávno je to celkom iné, nové, neopakovateľné.
