V takých chvíľach sa človek akosi ľahšie dokáže naladiť na to nadpozemské, niečo, čo je nad nami, niečo, čo vás hreje pri srdci a pomáha prežiť v ťažkých časoch.
Tak mi len preletelo hlavou, že svet nie je spravodlivý a že nikdy nebol. A človek tak po tom túži, aby bolo všetko ako má byť. Aby manželia milovali svoje manželky, deti robili svojim rodičom radosť, politici spravodlivo a čestne viedli štát, zemestnávatelia nevykorisťovali svojich zamestnancov, bohatí vedeli pomocť núdznemu....................
Lenže existuje prvok, ktorí nás robí ľuďmi.......a to je naša sloboda.
A možno náš nespravodlivý svet nás pozýva k tomu, aby sme zatiahli na hlbinu. Možno je niekedy dobré vzdať sa útópie a radšej sa snažiť o to žiť spravodlivo i keď v nespravodlivom svete. Možno sme tak viac poznvaní k láske, odpusteniu a milosrdenstvu.
A nakoniec, i keď to tak nevyzerá, zlo sa potresce samo.
