Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Ešte vždy ma chytila nostalgia.
Spomienky, krásne chvíle, prelínajúce sa s radosťou a bolesťou.
Naša minulosť je našou súčasťou, tak ako prítomnosť, ktorá tvorí budúcnosť, ktorú nepznáme.
No pohľad spať ma vždy stál veľa síl, možno aj sĺz.
A hľa niečo krásne sa práve otváralo predomnou.
Prečo Lótova žena skamenela?
Možno priveľa sĺz, možno priveľa beznádeje.
Možno ten príbeh nebol len o Sodome a Gomore a hriechu.
Možno ten príbeh bol len o dôvere a o snahe zanechať, o snahe odpustiť a opustiť.
A možno každý nájde v tomto príbehu svoj vlástný.
Možno pre každého je iným posolstvom.
