Prečo si smutná duša moja?

Ešte ráno som bola šťastná. Teraz moje srdce napĺňa bolesť a smútok. Náš život je taký pestrý. Prečo nemôže byť všetko také ideálne, krásne a dokonalé? Napriek tomu, že všetci tak nekonečne túžime po neporušenosti, všetci sme súčasťou jej opaku. Niekto múdry raz povedal, že neexistujú zlí ľudia, len neštastní. Áno, každý z nás už urobil chybu, každý zažil vlasnú úbohosť, v ktorej sa môžme buď stratiť, ale prijať realitu života, ralitu samého seba. Moja vlastná obmedzenosť ma niekedy napĺňa beznádejou, no niekedy ma práve v tom dne prenikne niečo hlbšie.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Stretávam sa s mnohými ľuďmi, ktorí sa už vzdali. Obrnili sa mechanizmom "Nič necítim". Neveria na lásku, neveria na niečo čisté, sú zranení a kvôli veľkej bolesti, ktorú nechcú cítiť, radšej úplne odumrú. Nezazlievam im to, my ľudia sa vieme niekedy veľmi doránať a niekto nemá toľko síl a odvahy vzopreť sa tomu. Smutné je len to, že svoj život oberú aj o všetky ostatné emócie a radosti.

Napriek tomu, že často nerozumiem už ani tomu, o čom som bola presvedčená, že viem. ......verím, verím v Lásku, ktorá nikdy nezanikne...........

Ja viem, napísala som už dosť silných slov. Preto si radšej idem otvoriť Bibliu a pozdvihnúť svoju dušu k Bohu. Aspoň tak na chvíľku. Aby ma zajtra tak neprkevapovala nedokonalosť ľudí, aby som ju s pomocou Božou ľahšie prijímala, aby som v každom človeku vedela nájsť aj niečo pekné. Aby som ešte vždy vedela ďakovať.

^"2Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa,
tak moja duša, Bože, túži za tebou.
³Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom;
kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?

⁴Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci,
keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“
⁵Duša sa mi rozplýva pri spomienke,
ako som putoval ku vznešenému stánku
a vstupoval do domu Božieho
s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou
uprostred zástupov sláviacich sviatky.

⁶Prečo si smutná, duša moja?
A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť,
moju spásu a môjho Boha.

⁷Moja duša je skormútená;
preto si spomínam na teba
pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.
⁸Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov;
všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.

⁹Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán.
V noci mu zasa ja spievam
a modlím sa k Bohu môjho života.
¹⁰Hovorím Bohu: „Ty si moja opora;
prečo na mňa zabúdaš?
A prečo mám chodiť smutný,
keď ma sužuje nepriateľ?“
¹¹Sťa by mi kosti drvili,
keď ma moji utláčatelia tupia,
keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“

¹²Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ?
Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť,
spásu mojej tváre a môjho Boha." (Z 42, http://www.breviar.sk/docs/zalmy2.htm)