Ešte dnes si pamätám prvý dojem z internátu. Prepadol ma strach a úzkosť. Tu mám stráviť päť rokov môjho života? Vtedy som ešte netušila, že to bude päť krásnych rokov života. Napriek tomu, že som tam prvých pár nocí strávila sama s hajzľovým pavúkom, ktorý mi naháňal strach, za tých pár rokov môžem povedať, že som tam strávila stovky nocí strávených v kruhu ľudí, ktorí pre mňa doteraz niečo znamenajú, ktorí ma niečím obohatili a ktorých mám rada. Tá rôznorodosť, ktorá mohla rozdeliť, mi priniesla mnoho skúseností. A každá skúsenosť je skúsenosť, aj tá zlá.
Človek sa však musí posunúť ďalej. Lúčim sa s tebou internát môj milovaný. Lúčim sa so zážitkami, so zavýjaním mačiek pod oknami, lúčim sa.
Večné rozhovory s priateľmi, večné večery pri vodnej fajke, či pantomíme......Priatelia nikdy na Vás nezabudnem.....






