Bloger a Sokrates: Prvé stretnutie

Sokrates: Buď pozdravený, dobrý človek! Vitaj! Už som ťa tu očakával.
Bloger SME: Čože? Ty? A mňa? A vôbec… poznáme sa?
Sokrates: Práveže nie. A to je vlastne ten dôvod, prečo sme tu.
Bloger: Tak, keď už sme sa raz stretli…Kto si teda?
Sokrates: Sokrates. A ty?
Bloger: To je mi ale čudné meno. O jednom som síce kedysi počul, ale… Nuž, každopádne - ja som Bloger.
Sokrates: Blo-čo?
Bloger: Bloger, Sokrates. Nikdy si to slovo nepočul? Bloger je niekto, kto píše, číta alebo len tak browsuje tu po internete po rôznych blogoch.
Sokrates: Browsuje? Internet? Blogy? Nuž, o písaní do blokov kameňa som počul, ale toto mi je veru naozaj novinkou. Raz mi vysvetlíš, čo všetko tie slová znamenajú. Rád sa naučím čosi nové.
Bloger: S tým tvojim výrazom si vyzeral, akoby si naozaj prišiel z minulosti. Nechceš mi snáď povedať, že netušíš, čo znamená…Nie! Tak to ma podrž! Nechce sa mi tomu veriť...To by bolo až príliš nemožné...Si ty naozaj ten Sokrates?
Sokrates: Pýtaš sa, či ja som ja? Samozrejme, že ja som ja. Kto by som inak bol?
Bloger: To je úžasné, Sokrates. A ako si sa sem dostal? Veď to ubehlo vyše 2400 rokov odkedy…odkedy ti dali vypiť tú čašu s jedom.
Sokrates: Neviem, presne. Dúfal som, že ty mi pomôžeš tento problém vyriešiť.
Bloger: Netuším, ako by som ti v tom mohol pomôcť. A ako si sa sem teda dostal?
Sokrates: Spomínam si len, ako som sa rozprával s autorom tohto rozhovoru, že by rád využil mňa, moje schopnosti a moju záľubu komunikovať s ľuďmi na to, aby vďaka tomu všetkému mohol osloviť ľudí žijúcich v tomto internet-polise. Ešte si pamätám, ako mi povedal, že mám srdečne privítať každého, kto sem zavíta. A preto som ťa aj v úvode oslovil. Ale spravil som to nie z príkazu, ale preto, že naozaj niet nad spoločný otvorený rozhovor.
Bloger: Prepáč, že sa pýtam, ale myslíš si úprimne, že ma to tu bude baviť? Tráviť tu s tebou čas rozprávaním sa?
Sokrates: Na to si netrúfam odpovedať. Ale keď budeme viesť iba rozhovor pre samotný rozhovor a nebrať ho ako prostriedok k čomusi vznešenejšiemu, myslím, že tá pravdepobnosť bude nepriamoúmerná dĺžke našich dialógov.
Bloger: Sokrates, prosím ťa...keď sa tu nechceš so mnou iba rozprávať, čo teda presne chceš?
Sokrates: Skúmať.
Bloger: Skúmať? Čo? Čo skúmať?
Sokrates: Povedzme, že tu najvzácnejšiu vec, čo máme – život.
Bloger: Aaale, no. Nebuď smiešny. Neviem síce presne čo tým myslíš, ale povedz mi - prečo si myslíš, že by sme takým niečím mali vôbec zaoberať? A vôbec, čo také už ty vieš o živote, Sokrates? Žijeme v 21. storočí. Veľa vecí sa zmenilo, odkedy si tu naposledy chodil po svete.
Sokrates: To, čo tu chcem robiť, robím aj práve teraz. Snažím sa nájsť odpoveď na prichádzajúce otázky. Myslím, že ich pri našich rozhovoroch objavíme až-až. Nemám však tu odvahu niekoho poúčať. Ako by som mohol? Veď viem len to, že nič neviem. Nuž, ale vidíš... A nakoniec ma vyhlásili za najmúdrejšieho muža Grécka.
Bloger: A čo ťa k tomu vedie?
Sokrates: Dôvod je jednoduchý - verím, že nepreskúmaný život nie je hodný žitia. Ale keby si dával viac pozor cez NOS-ku, isto by si si na to spomenul.
Bloger: Pff. No tak to som teda zvedavý. Neviem, čo od toho čakať, ale, keď mám pravdu povedať, teším sa na náš prvý rozhovor. Uvidíme, aké to bude. Kedy si ho dáme?
Sokrates: Už čoskoro.
Bloger: Fajn, teším sa.