Názov: Obielený hrob
Opis: Je to o človekovi, ktorý sa podobá obieleným hrobom - „zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty“ (Mt 23, 27)
Vznik: Teraz dakedy :)
Obielený hrob Navonok som celkom fajn,
aspoň druhí vravia vraj.
Som vtipný, smiešny, zábavný,
nie spoločensky závadný.
No na chvíľu stíchnem, ticho vdýchnem.
Ústa zavriem, v dušu nazriem.
V tom silne skríknem, kľud vydýchnem.
Chcem zavrieť zámok, čo vzal mi spánok!
(onedlho)
Vyzerám, že dobre mi je,
a takým sa vraj ozaj žije.
Slušný balík, auto, práca
- a ževraj sa to nevypláca!
No o chvíľu opäť dnu smútok klope.
Zas schádzam schodmi do srdca chodby.
Cítim len plesne, nie jarné piesne.
Vo vnútri hnijem - a ževraj žijem!
(onedlho)
Ešte tomu stále verím,
že nie som tým hrobom bielym.
Vraj iný vnútri a iný v tvári?
Veď celý svet ma iba chváli!
No hluk dokričí, a ten hlas ma ničí.
Nepokoj mi vnútri víri, že sa mýlim, hovorí mi.
Mám zvonku kvety a krásne vety,
no vnútri hostí z hnijúcich kostí?!
