S.O.S.
Utekám, no neviem vôbeckam. Zúfam!
Kiež by to bol iba zlýklam. Dúfam!
Tak volám vôkol, hrdloničím. Až moc!
„Pomôže mi niekto?"kričím. O pomoc!
Odpovie mi niekto, prosím?Volám!
Prečo to bremeno nosím? Stonám!
Neviem, čo mám už robiťdnes. Vôbec!
Môže snáď skončiť tentodes? Odpovedz!
Života nádej mi visí namále. Stále!
Asrdce mámz toho boľavé. Veď práve!
Chcem skončiť raz navždy stým. Je čas!
Noviem, že už nemám síl. Viem, zas!
Stratil som silu, nemámchuť. Koniec!
Chcem na smútok zabudnúť.Zomrieť!
Už teda viem aj, ako tourobím. Mám plán!
V slzách sa asiutopím. Som sám!
A v toho ujas bradou neverím. Ó, nie!
To radšej v páse sapredelím. Na dve!
Ak je tak silný, dobrý,láskavý, (Vraj je!)
nech teda svoju moc zjaví! Na mne!
Ak o mojombôlivšetko vie, (Avčas!)
Prečo mi o tom nepovie?Nemá čas?
Na všetko len mlčkyprizeráš. Trápne!
Veď ani neviem jak vyzeráš!Fakt nie!
Prečo teda ku mne nevstúpiš?(Si Boh?!)
Ach! Mne pomôcť nemusíš.Slaboch!
Prečo, keď len stačí ti, žechceš, (I dnes!)
nevezmeš strach môj ihneďpreč? Povedz!
Nezdá sa mi to ako múdrykrok. Prepáč.
Spraviť tej viery smelejskok. (...hneváš?)
Veď zvykol som si, mám torád - v srdci kôl.
Veď už slzil somtoľkokrát. (Ach, ten bôľ!)
A vlastne - ani pomocsi neprosím. Netreba!
Radšej smútok si ponosím. Veďniet Teba!
Hoc od žiaľu už aninechcem žiť, (Plače tvár!)
dnes znovu sa rozhodujembyť: samotár.
