Prvý slepec vystrel svoju ruku a dotkol sa slonovho boku. „Aký je jemný! Slon musí byť ako stena." Druhý muž vystrie svoju ruku a dotkne sa jeho chobota. „Aký je okrúhly! Slon musí byť ako had." Tretí sa načiahol a dotkol jeho kla. „Aký špicatý! Slon musí byť ako oštep." Štvrtý sa dotkol slonovej nohy. „Aký vysoký! Slon musí byť ako strom." Piaty sa natiahol a dotkol sa slonovho ucha. „Aký široký! Slon musí byť ako vejár." Šiesty vystrel svoju ruku a dotkol sa jeho chvosta. „Aký tenký! Slon musí byť ako lano."
(Lillian Quigley, Slepci a slon)
Každý tak povedal svoj názor na to, čo si myslel, že je naozaj slon. Radža, ktorý započul slepcov vyšiel na svoj balkón a povedal: „Slon je jedno veľké zviera, Každý z vás sa dotkol iba jednej jeho časti. Musíte dať dokopy všetky jeho časti, aby ste prišli na to, čim ten slon naozaj je."
Osvietení kráľovou múdrosťou, slepci dospeli k rozhodnutiu: „Každý z nás pozná len časť. Aby sme našli plnosť pravdy, musíme spojiť všetky tie časti."
Tento príbeh sa často používa na ilustráciu dvoch vecí. Jeho náboženská aplikácia tvrdí, že každá viera obsahuje iba časť z väčšej pravdy o Bohu. Každý má iba kúsok z pravdy, ktorá nakoniec vedie k Bohu po rôznych cestách. Zástancovia východných náboženstiev preto majú toto podobenstvo veľmi v obľube.
Jeho druhú aplikáciu používajú skeptici, ktorí tvrdia, že kultúrne predsudky nás zaslepili až do takej miery, že nikdy nebudeme vedieť, ako sa veci naozaj majú. Tento postoj je dnes známy ako postmodernizmus.
Tento skepticizmus platí pre všetky oblasti pravdy - vrátene rozumovej, náboženskej a morálnej. Pravda je z tohto pohľadu relatívna vzhľadom na danú kultúru a nejestvuje žiadny objektívny štandard. Jedná sa však o dosť silné tvrdenie, ktoré z nás robí väzňov našej vlastnej spoločnosti, osobitého nazerania na svet a neschopnosti prísť k objektívnemu poznaniu v spomenutých oblastiach.
S týmto „slonom relativizmu" však existuje pár problémov.
Ilustrácie nič nedokazujú
Je rozdiel medzi tvrdením a argumentom. Tvrdenie je vec názoru, je to náš pohľad na danú vec. Argument je však tvrdenie, názor na istú vec, ktoré má svoju podporu v dôvodoch poukazujúcich na to, že daný názor má dobré odôvodnenie.
Podobenstvo o slepcoch a slonovi je jasnou, zrejmou a silnou ilustráciou, no stále iba ilustráciou. Ilustrácia je však stále iba prezentovanie názoru, aj keď je odetý v trochu živšom štýle podania. Nie je argumentom, iba jasne zobrazeným tvrdením. Samo o sebe nedokazuje nič. Keď ho niekto použije, nezačne vyhrávať argumentáciu 1:0. Neznamená to, že niekto trým spravil dané tvrdenie pravdivým. Iba ho ozrejmil, znázornil.
Dokazovanie toho, že je tomu naozaj tak, je už iná vec. Vyžaduje si dôkazy a zdôvodnenie. Ak nám niekto povie toto podobenstvo, aký máme naozaj dôvod, aby sme verili v to, že naozaj opisuje realitu takú, aká je?
Myslím, že sa dajú nájsť aspoň tri dôvody, prečo táto ilustrácia zlyháva v tom, čo sa pokúša dosiahnuť.
1. Rozprávajúci slon
Prvým nedostatkom je to, že napriek tomu, že muži sú slepí, slon nemusí byť nevyhnutne nemý. Je to však čosi, čo sa v príbehu nevyskytuje. Čo však, ak ten slon, vie v skutočnosti čosi povedať?
Kresťanstvo tvrdí, že človek sa nedozvedá veci o Bohu (v ktorého verí) tým, že sa snaží na to prísť (jedine) svojim vlastným zmýšľaním. Namiesto toho, človek o ňom zisťuje veci tým, že sa ľudstvu sám zjavil. Nevysedáva kdesi pasívne a ticho v kúte a nečaká, s akými vlastnosťami ľudia o ňom svojim zmýšľaním prídu. Boh ľudom povedal, aký je, a čo chce.
Ak Boh dokáže hovoriť, potom to mení celý ten príbeh. Všetky nesúhlasné tvrdenia tým budú odmietnuté, všetky filozofovania umlčané. Podľa kresťanstva sa Boh dal ľudstvu poznať a tým nám dal štandard, podľa ktorého máme merať všetky ostatné náboženské tvrdenia. Podobenstvo o slepcoch a slonovi sa však nezaoberá touto možnosťou. No tri najväčšie svetové náboženstvá áno (kresťanstvo, židovstvo, islam).
2. Dedukcia, nie indukcia
Tento príbeh má aj druhý problém. Predpokladá, že kresťania odmietajú pluralizmus, pretože sa nechcú pozrieť aj na iné učenia (filozofie) práve ako aj každý zo slepcov v príbehu držal iba jednu časť slona. Keby hľadali usilovnejšie, keby „poobchytali" celého slona, uvideli by, ako sa mýlia. Kresťania sú jednoducho neinformovaní.
Nie je tomu však tak. Jeden z dôvodov, prečo kresťania odmietajú pluralizmus je ten, že rozličné náboženstvá si protirečia. Nie je to problém induktívneho skúmania (prichádzanie k výsledkom na základe pozorovania a experimentov) ale problém koherencie (veriť protirečivým učeniam nedáva zmysel).
Židovstvo učí, že Ježiš nie je Mesiáš. Kresťanstvo tvrdí, že je. Ježiš však buď Mesiášom je alebo nie. Nemôže byť však obe zároveň. Veriť v to, že Ježiš mohol byť aj jedno aj druhé je veriť v protirečivé pojmy - ako napríklad v existenciu štvorcového kruhu.
Čo by sa stalo, ak by ten slon z príbehu bol taký malý, že by nejaký slepec mohol zavrieť svoju dlaň a celého ho cítiť v ruke? Ak by potom jeho kolega-slepec tvrdil: „Tento slon je väčší ako dom," prvý spomínaný slepec by s ním právom nesúhlasil. Prečo však? Pretože slon nemôže byť zároveň taký malý, aby sa vošiel do ruky a zároveň byť väčší ako dom.
Žiadny budúci objav nebude môcť zmeniť skutočnosť, že tvrdenia rôznych náboženstiev sa nedajú zosúladiť. Skôr naopak - nové objavy veci len komplikujú. Čím viac niekto vie o základoch rôznych vierovyznaní, tým viac komplikovaným sa stáva problém ich zosúladenia.
To, že sa budeme odvolávať, na všadeprítomnosť „zlatého pravidla", nám nijak nepomôže. Je to akési morálne vodítko, ktoré nehovorí takmer nič o tom, ako jednotlivé náboženstvá vnímajú svet sám o sebe. Vážne protirečenia medzi základnými učeniami pluralitných názorov neodstránime tým, že poukážeme na istý spoločný morálny základ.
Protirečivé tvrdenia nemôžu byť v tom istom čase pravdivé. Nemá to čo robiť s budúcimi zisteniami. Náboženský pluralizmus má problém deduktívny, nie induktívny.
3. Samovražedný slon
Tretia námietka je tou najvážnejšou. Aplikácia tohto podobenstva na problém poznania pravdy je odsúdená na zánik už predtým, ako ju použijeme. Samotný tento názor spácha totiž samovraždu - vyvracia sám seba:
Je iba jediný spôsob, ako môžeme vedieť, že naše kultúrne a náboženské predsudky, presupozíce a „dogmatické" názory nás zaslepujú pred väčšou pravdou, a to že všetky náboženstvá vedú k Bohu. Musí nám to však povedať ktosi, kto je bez akejkoľvek takejto inklinácie. Toto podobenstvo však hovorí o tom, že takáto objektivita je nemožná.
Keď napríklad niekto vraví, že všetky tvrdenia o morálke sú iba ilúziou, musí najprv sám tejto ilúzii uniknúť. Ten niekto musí mať plné a presné zorné pole daného obrazu - práve tak, ako videl kráľ nášho slona zo svojho balkóna. Tento kráľ sa nachádzal v privilegovanej pozícii, z ktorej mohol vidieť plnú pravdu. Pretože mohol vidieť veci tak, ako sa majú, mohol opraviť v názoroch tých, ktorí boli slepí.
Taký privilegovaný pohľad na veci je však presne to, čo zástancovia náboženského pluralizmu a radikálneho skepticizmu v dnešnom postmodernizme odmietajú. „Úplne objektívne tvrdenia o realite sú ilúziou," tvrdia. Pravda sa nachádza v istej kombinácii názorov, alebo - pre tých, čo sú ešte viac skeptickí - je mimo nášho dosahu. Presne toto nám však dané podobenstvo nedovoľuje tvrdiť.
Samotný takýto skeptický pohľad (t.j. nič nie je objektívne) je však tvrdenie, ktoré máme považovať za objektívny a pravdivý stav sveta. Je to akoby niekto povedal: „Každý z nás je slepý!" a potom dodal: „Ale teraz počúvajte - poviem vám, ako to s tým svetom naozaj je!“ Je to zrejmé protirečenie.
Problém však uvidíme ešte lepšie ak spravíme ešte takýto krok. Spýtajme sa: „Kde sa nachádzaš ty v tejto ilustrácii? Ak na seba aplikuješ toto podobenstvo, si ako jeden z tých slepcov, alebo si ako ten kráľ?“
Z tejto dilemy sa nedá ďalej pohnúť. Ak sa daná osoba stotožní s jedným zo šiestich slepcov, ktorí nič nevidia - ak je jedným z tých čo slepo šmátrajú po slonovi - ako vie, že aj ostatní sú slepí a majú iba časť z pravdy? Na druhej strane, ak si niekto bude myslieť, že je na balkóne v pozícii kráľa, ako je to možné, že on jediný unikol tej ilúzii, ktorá zaslepuje všetkých nás ostatných?
Ak by toto podobenstvo bolo pravým stavom vecí, mohlo by prinajlepšom odôvodniť agnosticizmus, nie náboženský pluralizmus. Všetko to, čo by sme tak mohli povedať je, že každý z nás naslepo šmátra po slonovi a nik nemá prístup k plnosti pravdy - ALE, že ani toto nemôžeme vedieť naisto.
